Štúdia „Ako určiť cenu sociálnej služby?“ sa zaoberá oceňovaním nákladov sociálnych služieb a systémom ich financovania.

Sociálne služby využíva viac ako 40 000 ľudí, pričom ďalšie tisícky sú v poradovníkoch. Sektoru dominujú poskytovatelia zriadení územnou samosprávou, pričom zariadenia trpia nedostatkom zdrojov. V zákone je síce zakotvený systém hodnotenia kvality, ale ten je neustále odsúvaný pre existenciu mnohých nedostatkov v zariadeniach. Legislatíva síce umožňuje poskytovať služby zariadeniam s vlastníctvom mimo verejného sektora, ale ekonomické a nákladové limity sú odvodené od hospodárenia zariadení vo vlastníctve územnej samosprávy. V publikácii analyzujeme ich výdavky a poukazujeme na to, že hospodárenie rozpočtových organizácií neodráža všetky súvisiace náklady, tie často nereflektujú trhové ceny a preto sú nepresným indikátorom ceny sociálnych služieb. Potrebné je vykonať auditovanú analýzu nákladovosti služieb. Za zásadný nedostatok systému financovania sociálnych služieb považujeme problém platby treťou stranou, to jest príspevok v odkázanosti nie je poskytovaný klientovi, ale priamo zariadeniu. Príspevok priamo poskytovaný klientom by umožnil nakupovať sociálne služby nielen v inštitúciách ale aj v rodine, či komunite, kde odkázaní ľudia žijú. Ďalším nedostatkom súčasného systému financovania je konflikt záujmov, keď územná samospráva rozhoduje aj o miere odkázanosti klientov, aj o tom, ktoré zariadenie získa príspevok v odkázanosti.

Súčasný systém sociálnych služieb je podfinancovaný, čo nedokáže zmeniť ani nesystémová dotácia zo štátneho rozpočtu. Trpí rozsiahlym investičným deficitom a absenciou širokej komunálnej siete služieb.

V publikácii upozorňujeme, že podstatné zmeny vo financovaní sociálnych služieb sú nevyhnutné pre zvýšenie ich kvality a prípravu na demografické zmeny v populácii.