Cieľom programu je podpora napĺňania ľudských práv ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc iných a to najmä cez rozvoj komunitných sociálnych služieb. Robíme tak posilňovaním neziskových organizácií, sebaobhajcov a zároveň advokáciou pred národnými, regionálnymi aj európskymi autoritami. Rozvíjame partnerstvá medzi samosprávami a neziskovými organizáciami. Podporujeme šírenie príkladov dobrej praxe.V Slovenskej republike máme 255 zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom a kapacitou vyššou ako je 41 miest s celkovým počtom 27 730 prijímateľov služieb. Z týchto zariadení viac ako 110 má kapacitu vyššiu ako 100 prijímateľov. V tomto type zariadení žije 83 % z celkového počtu prijímateľov všetkých sociálnych služieb. Zmeniť túto štruktúru v prospech terénnych a ambulantných služieb a malokapacitných zariadení je ťažká a dlhodobá úloha, ktorá vyžaduje spoluprácu štátnej správy, samosprávy, mimovládnych organizácií a ďalších zložiek spoločnosti.

Prvým pokusom bolo prijatie Národných priorít rozvoja sociálnych služieb v roku 2009, ktoré však neboli podporené žiadnymi konkrétnymi nástrojmi. Neskôr vláda SR uznesením č. 761/2011 zo dňa 30. 11. 2011 schválila Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti, na základe ktorej sa stihol realizovať pilotný projekt, do ktorého bolo zapojené zariadenia z celého Slovenska. Prešli školeniami, tréningami, pripravujú transformačné plány, ale žiadne sa neposunulo do fyzickej realizácie. Novela zákona o sociálnych službách z roku 2013 síce vytvorila základné predpoklady pre transformáciu celého systému služieb v súlade s európskym a svetovým trendom, ale neriešila financovanie. V záujme uspokojovania individuálnych potrieb v prirodzenom prostredí človeka, novela kladie dôraz na komunitné služby dostupné pre všetky cieľové skupiny. Veľká časť nových komunitných služieb však nemá zaručený verejný zdroj podpory, a preto je ich rozšírenie v území otázne. Po prijatí tejto veľkej novely sa zákon svojím rozsahom a zložitosťou vzťahov medzi účastníkmi stal neprehľadným, ťažko zrozumiteľným nielen pre vykonávateľov služieb, ale ešte viac pre potenciálnych žiadateľov.

V nadácia SOCIA veríme, že optimálnym prostredím pre život je rodina a komunita, a preto by klienti mali prijímať sociálne služby v takomto prostredí. Preto podporujeme rozvoj komunitných služieb a proces deinštitucionalizácie.

Naše príspevky k tejto verejnej politike:

• a. PODPORA DEINŠTITUCIONALIZÁCIE V SR

Deinštitucionalizácia (DI) je proces transformácie pobytových služieb pre osoby so zdravotným postihnutím (DSS) na služby komunitného charakteru. Je to proces prinavracania ľudí, ktorí boli umiestnení do izolovaných a často zatvorených sociálnych zariadení, späť  do normálneho života, normálneho bývania, normálnej práce.

Takáto systémová zmena si vyžaduje veľa financií, úpravy legislatívy a pozitívne príklady, ktoré pomôžu pri presviedčaní verejnosti, odborníkov aj zákonodarcov.

Sledujeme dianie v oblasti nasmerovania a využitia štrukturálnych fondov EÚ, pretože predstavujú významný objem finančných prostriedkov, ktoré môžu DI podporiť. Aktívne sa snažíme upozorňovať na možné zneužitia štrukturálnych fondov v neprospech komunitných služieb.

Chceme bližšie sledovať prípravu strategických dokumentov a legislatívnych zmien, či sledujú princípy Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, špeciálne článku 19, ktorý priamo zaväzuje k podpore služieb v komunite. Slovenská republika pripravuje národný projekt na podporu DI v dvoch fázach. V prvej fáze bude podporovať zariadenia pri tvorbe transformačných plánov a v ďalšej plánuje poskytovať podporu zamestnancom a klientom pri samotnej transformácii zariadenia. Máme záujem s   partnermi a realizátormi národného projektu spolupracovať a poskytnúť aj naše odborné postrehy. Sme k dispozícii aj zariadeniam sociálnych služieb na konzultácie ich transformačných plánov. Aktívne spolupracujeme na transformačnom pláne DSS Slatinka v Lučenci.

Sprievodným znakom DI je  tvorba a podpora inovatívnych služieb v komunite. Deinštitucionalizácia, ale aj skúsenosti organizácií, ktoré zastupujú ľudí so zdravotným postihnutím, poukazujú na slabú stránku nášho systému sociálneho začleňovania týchto ľudí. Slabou stránkou je malá dostupnosť a pestrosť alternatívnych služieb v komunite. Častokrát je umiestnenie v celoročnom pobytovom zariadení jediným ponúkaným riešením.  Vysoká kapacita zariadení dovoľuje prijať  mnoho žiadateľov rôzneho veku a diagnóz, ale súčasne tým bráni/neumožňuje cielenú individuálnu prácu na začleňovaní svojich obyvateľov. Preto podporujeme inovatívne služby – okrem služby včasnej intervencie je to najmä sociálna  služba podpora samostatného bývania. Prvými priekopníkmi sú ľudia, ktorí opustili služby DSS Slatinka v Lučenci. Naša podpora je zacielená na technické veci okolo hľadania vhodných nehnuteľností, zloženia finančnej záruky prenajímateľovi, nevyhnutné nákupy vybavenia alebo úpravy. Iniciovali sme vznik neziskovej organizácie ALTERNATÍVA – Centrum nezávislého života, n. o., ktorá pôsobí v oblasti verejných služieb pre občanov so zdravotným postihnutím. Jej cieľom je podporiť vybudovanie adresného, efektívneho a variabilného systému komunitných sociálnych služieb pre občanov so ZP na lokálnej úrovni, tak aby sa predišlo ich inštitucionalizácii a podporilo sa ich právo na nezávislý život v komunite v súlade s čl. 19 Dohovoru OSN o právach občanov osôb so ZP. Neziskovú organizáciu ALTERNATÍVA chceme podporovať aj pri vytvorení informačného systému o službách poskytnutých konkrétnemu občanovi so zdravotným postihnutím, pretože služby musia byť kontinuálne a odborníci si musia odovzdávať svoje poznatky, skúsenosti a intervencie o každom klientovi. Veríme, že takýto systém bude prínosom aj pre iných poskytovateľov komunitných služieb.

V posúvaní celého procesu DI dopredu je potrebné, aby mala verejnosť a tí, čo rozhodujú, príležitosť počuť ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí žili, alebo stále žijú v inštitúcii. Podpora sebaobhajcov je dlhodobá a môžeme sa učiť zo zahraničia a tiež prepájať už existujúce formálne aj neformálne skupiny na Slovensku. Podporujeme najmä ľudí zo zariadenia v Lučenci, aby mohli o svojich skúsenostiach hovoriť na národných aj medzinárodných fórach.

Prinášame verejnosti pozitívne príklady a snažíme sa ju zcitlivovať vo vzťahu k ľuďom so zdravotným postihnutím. Robíme tak cez krátke filmy, publikácie, sociálne siete, účasti v diskusiách či konferenciách.

• b. PODPORA ZMIEN V SYSTÉME SOCIÁLNYCH SLUŽIEB

Významná systémová zmena v oblasti sociálnych služieb sa dá dosiahnuť len spoločným úsilím všetkých zainteresovaných subjektov.  Nadácia SOCIA je odborným pracoviskom/gestorom pre Nezávislú platformu SocioFórum, ktorá dlhodobo usiluje o zrovnoprávnenie neziskových organizácií v prístupe k verejným zdrojom na financovanie sociálnych služieb. Rovnako je nositeľom zásadných inovácií v aplikácii ľudsko-právneho princípu na formovanie služieb.

Spoločne so SocioFórom a ďalšími mimovládnymi neziskovými organizáciami sa usilujeme o vypracovanie a prijatie troch nových  zákonov namiesto súčasného zákona 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Nesystémové novelizácie zákona ho robia nezrozumiteľným a príliš regulatívnym, čím sa stáva brzdou  pre inovatívne a pružné riešenia pomoci ľuďom, ktorí sú na ňu odkázaní. Preto sme sa rozhodli ponúknuť nový koncept tejto verejnej politiky. Vychádza z potrieb hlavných cieľových skupín, ktoré potrebujú špecifické druhy a formy pomoci, založené na komunitnej báze . Zákon o  podpore sociálneho začleňovania osôb so zdravotným postihnutím  bude definovať služby podľa etáp životného cyklu. Na rozdiel od iných cieľových skupín (seniori, ľudia v kríze) väčšina osôb so zdravotným postihnutím potrebuje nejaký druh podpornej služby počas celého života (ak nejde o poúrazový stav alebo postihnutie rozvinuté v neskoršom veku). Služby majú byť primerané aktuálnej  etape životného cyklu každého jedinca. Podpora sociálneho začleňovania osôb so zdravotným postihnutím musí mať komplexný charakter a musí zohľadňovať  všetky ich potreby v jednotlivých etapách životného cyklu. Zainteresované subjekty/rezorty musia efektívne kooperovať. To je východisko k presadeniu individuálneho prístupu k potrebám osôb so zdravotným postihnutím v zmysle Dohovoru OSN. Služby včasnej intervencie pre deti od 0 do 7 rokov sú prvým ohnivkom tejto reťaze.  Druhým dôležitým zákonom je Zákon o dlhodobej starostlivosti, ktorý ustanoví pravidlá pre koordináciu a financovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti pre ťažko chorých a postihnutých seniorov. Pre obe cieľové skupiny týchto zákonov navrhujeme zaviesť štátny príspevok na odkázanosť, ktorý dá svojmu prijímateľovi slobodu rozhodovania o najvhodnejšej službe, ktorú si kúpi. Tým sa vyrieši aj dlhodobý problém rozdielneho financovania verejných a neverejných poskytovateľov. Tretím zákonom bude Zákon o prevencii a krízovej intervencii, ktorý upraví rámcové pravidlá pre preventívne aktivity podporované  mestom a krízovú intervenciu v kompetencii samosprávneho kraja.

Pri príprave zásad týchto troch zákonov sa opierame o podporu vytvorených pracovných skupín a členskú základňu SocioFóra či ďalších strešných organizácií,  o skúsenosti kolegov z Čiech a Rakúska, ktorí boli hosťami našich seminárov. V štádiu prípravy novej legislatívy pre sociálne služby je aj MPSVR SR, ktorému sme odovzdali naše spracované materiály.  Oba materiály sme  prezentovali na výročnej konferencii SocioFóra 2016 a SocioFórum 2015 a sú k dispozícii na webovej stránke SocioFóra a viacerých periodík.

• c. PODPORA PARTNERSTVA OBCÍ, MIEST A MIMOVLÁDNYCH NEZISKOVÝCH ORGANOZÁCIÍ PRI TVORBE SYSTÉMOV KOMUNITNÝCH SLUŽIEB

Slabou stránkou poskytovania sociálnych služieb, okrem iného, je nerozvinutý systém komunitného plánovania a nedostatočne vytvorené podmienky pre zotrvanie občanov v prirodzenom (domácom) sociálnom prostredí. Ďalej je to nedostatočnosť a regionálna nerovnomernosť siete zariadení sociálnych služieb a terénnych sociálnych služieb a ich fyzická dostupnosť, či nedostatočná variabilita sociálnych služieb.  Komunitné plánovanie sa začína pomaly meniť z formálnej podoby na užitočný nástroj efektívneho  riadenia a organizovania komunitných služieb pre obyvateľov jednotlivých sídel.  Chceme byť pri tom. Hľadáme mechanizmy a modely zvýšenia účasti mimovládnych neziskových organizácií a aktívnych občanov na tomto procese.

Komunitné plánovanie je založené na účasti tých, ktorých sa jeho výsledky budú najviac dotýkať. Čiže občanov, ktorí potrebujú pomoc, poskytovateľov,  ktorí chcú rozšíriť alebo skvalitniť svoje služby, orgánov verejnej správy, ktoré sú zodpovedné za vybavenosť územia službami a ich kvalitu. Všetky skupiny si musia uvedomiť svoju rolu v tomto procese a pripraviť sa na ňu. Zapojenie aktívnych  občanov do spracovania komunitného plánu nie je dostatočné a preto sa nadácia rozhodla pôsobiť aj týmto smerom. Realizujeme projekt so 6 rôznymi sídlami, v ktorom chceme overiť viacero hypotéz o vplyve veľkosti sídla a zapojenia aktívnych občanov do prípravy komunitného plánu, do jeho priebežného i konečného hodnotenia.  Výsledkom bude nová metodika komunitného plánovania sociálnych služieb, pripravená na šírenie nových poznatkov, príkladov dobrej praxe.  Nadácia SOCIA  bude  pripraveným konzultantom v tejto oblasti.