V rámci projektu Dizajn pre všetkých architektky z CEDA FAD STU pripravili publikáciu, kde chceme poukázať na niektoré príklady z praxe v súvislosti s bezbariérovosťou. Popisujeme základné požiadavky na bezbariérovú prístupnosť a na kladných a záporných príkladoch ukazujeme ako boli po roku 2010 zohľadnené požiadavky Dohovoru a Vyhlášky č. 532/2002 Z. z.

Pri hodnotení bezbariérovej prístupnosti objektov a areálov z hľadiska univerzálneho navrhovania je dôležité zamerať sa na tieto základné oblasti:

• prístupnosť fyzického/architektonického prostredia, to znamená umožniť všetkým ľuďom prístup a pohyb bez fyzických bariér v prostredí, zaistiť bezpečnosť a ľahkú orientáciu v priestore;
• sprístupnenie informácií a aktivít, to znamená akceptovať rozličné možnosti nášho zmyslového vnímania a komunikácie pomocou multisenzorických foriem, čiže využitím kombinácie najmenej dvoch spôsobov zmyslového vnímania (napríklad zrak + hmat, zrak + sluch, hmat + sluch);
• možnosť sebarealizácie a aktívnej účasti na aktivitách, to znamená rovnocenne poskytnúť možnosť účasti všetkým osobám na aktivitách v danom objekte a areáli.

Posudzovanie bezbariérovej prístupnosti zahŕňa dopravné budovy (autobusovú stanicu), budovy a areály pre vzdelávanie, voľno-časové a kultúrno-spoločenské aktivity, ako aj administratívne priestory (napr. mestský úrad), obchodné priestory a budovy pre šport vrátane bazénových zariadení.

HODNOTENIE BEZBARIÉROVEJ PRÍSTUPNOSTI BUDOV NA SLOVENSKU Z HĽADISKA UNIVERZÁLNEHO NAVRHOVANIA