• SOCIA - Nadácia na podporu sociálnych zmien, Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava
  • 02 / 5564 5214
  • socia@socia.sk

Category Page: Novinky

Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím položil otázky SR

Dňa 25. septembra v rámci svojho 12. zasadnutia sa prípravná pracovná skupina Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Výbor“) venovala Slovensku a stretla sa s predstaviteľmi NROZP a FRA, ktorí mali možnosť vyjadriť sa ku konkrétnym problémom implementácie dohovoru a odpovedali na otázky členov pracovnej skupiny Výboru. O dva dni na to Výbor  zverejnil Zoznam otázok pre Slovenskú republiku a očakáva, že sa k nim SR vyjadrí v správe, ktorú má predložiť budúci rok.

Toto stretnutie je súčasťou druhého hodnotenia implementácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor“) na Slovensku. Predmetom prebiehajúceho druhého hodnotenia je plnenie uvedených odporúčaní a ďalší postup implementácie dohovoru, vrátane nedostatkov i pokroku. Proces hodnotenia má dve etapy.

Prvou etapou je zasadnutie prípravnej pracovnej skupiny Výboru, ktorému môžu organizácie osôb so zdravotným postihnutím a ďalšie MNO pôsobiace v oblasti ľudských práv predložiť svoje správy zamerané na nedostatky a medzery v implementácii dohovoru. Tieto organizácie môžu požiadať o účasť na predbežnom zasadnutí pracovnej skupiny, na ktorom podajú stručnú informáciu o hlavných problémoch a odpovedajú na otázky členov pracovnej skupiny Výboru. Následne Výbor vydá zoznam otázok, na ktoré žiada odpovede od vlády hodnoteného štátu do jedného roka.

V lete 2019 sme spolu s NROZP v SR, jej členskými organizáciami (Organizáciou muskulárnych dystrofikov, Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a Združením na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím), Radou pre poradenstvo v sociálnej práci a Platformou rodičov detí so zdravotným postihnutím predložili svoju správu o implementácii dohovoru. Viaceré podnety sme získali od účastníkov konferencie Nezávislý život – Správne otázky 2019.

Svoje správy predložili aj Agentúra EÚ pre základné právam (FRA), Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím.

Všetky otázky Výboru OSN pre SR nájdete tu:

Niektoré otázky budú potrebovať veľmi detailné odpovede. Napríklad tie, ktoré sa týkajú deinštitucionalizácie:

Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti (čl. 19)

19. Poskytnite informácie o opatreniach prijatých na implementáciu odsekov 56 a 58 posledných záverečných odporúčaní, predovšetkým o:

(a) Pokroku v rámci procesu deinštitucionalizácie osôb so zdravotným postihnutím na základe údajov disagregovaných podľa veku, pohlavia, etnického pôvodu v súvislosti s osobami, ktoré boli deinštitucionalizované, a o počte ľudí, ktorí v rámci procesu deinštitucionalizácie opätovne získali svoju spôsobilosť na právne úkony;

(b) Individualizovanej podpore vrátane osobnej asistencie, ktorú majú k dispozícii osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb, ktoré za posledných päť rokov prešli procesom deinštitucionalizácie, ktoré žijú v komunite a o pracovníkoch a technických a finančných prostriedkoch vyčlenených na takéto podporné služby na národnej i lokálnej úrovni;

(c) Opatreniach, ktoré sa prijali ako prevencia reinštitucionalizácie osôb so zdravotným postihnutím vrátane starších osôb so zdravotným postihnutím žijúcich vspoločných priestoroch, ako napríklad skupinové bývanie;

(d) Opatreniach prijatých na presmerovanie rozpočtových prostriedkov vrátane tých z Európskych štrukturálnych a investičných fondov z inštitúcií na podporu inklúzie v rámci komunity a na zaručenie prístupnosti bežných služieb v rámci komunity na úrovni obce. Informujte aj o akomkoľvek národnom cieli zameranom na zvyšovanie prístupnosti komunitných služieb a o indikátoroch pokroku.

(Ne)zapomenutelní: Prečo viac než 67 tis. ľudí v ČR uviaznutých v ústavoch a liečebniach?

Dňa 15. októbra 2019 sa v Prahe v rámci Festivalu demokracie uskutočnila panelová diskusia  k téme Deinštitucionalizácia v Českej republike s názvom (Ne)zapomenutelní. Aj keď sme sa jej osobne nemohli zúčastniť, sme veľmi radi, že môžeme zdieľať pozorovania Eleny Martinovičovej. Zazneli tam dve myšlienky, ktoré podľa nej stoja za zamyslenie aj v slovenskom kontexte.

  1. Ako môže presvedčiť kompetentných o nevyhnutnosti zmeny, keď veľmi spoločnosť len veľmi málo vie o negatívach, ktoré so sebou prináša inštitucionálna starostlivosť?
  2. Pri plánovaní transformácie je potrebné začať tými, ktorí sú NAJVIAC odkázaní na podporu.

 

(Ne)zapomenutelní. K otázke „Prečo viac než 67 tis. ľudí uviaznutých v ústavoch a liečebniach obišla vlna slobody deväťdesiatych rokov a zostáva im zatvorená cesta k napĺňaniu ľudských práv?“ debatovali rôzni aktéri (rodičia detí so postihnutím, ľudia s postihnutím, manažéri zmien, inovátori, politici, právnici):

  • Vladimír Špidla – riaditeľ Masarykovej demokratickej akadémie,
  • Soňa Vávrová – prodekanka pre vedu a výskum Fakulta sociálnych štúdií Ostravskej univerzity,
  • Jiří Navrátil – námestník predsedu Moravskoslezského kraja,
  • Milan Šveřepa -riaditeľ Inclusion Europe,
  • Šárka Jelínková -senátorka,
  • Eva Bajgerová – po 26tich rokoch odišla z ústavu,
  • Markéta Pilná – matka mladého muža žijúceho v ústave,
  • Daniel Rychlík – vedúci odboru sociálnych vecí Moravskoslezský kraj,
  • Terezie Hradilková – predsedkyňa JDI Jednota pro deinstitucionalizaci a t.č. riaditeľka ústavu,
  • Vít Janků – riaditeľ ústavu v transformácii,
  • Veronika Vítková – z kancelárie ombudsmanky a moderátor Petr Třešňák.

Na úvod vystúpila prijímateľka sociálnej služby Eva Bajgerová, ktorá rozprávala o svojom živote, o tom ako žila v ústave a tom ako mala šťastie, že dostala šancu najprv vyskúšať chránené bývanie a toho času už jej je poskytovaná sociálna služby formou podpory samostatného bývania. Spontánne rozprávala o tom, ako sa jej život zmenil, ako si uvedomila čo všetko dokáže,  že má možnosť výberu, slobody, pochválila sa aj tým, že má priateľa a do budúcna si želá spoločné bývanie s ním.

Následne dostala slovo p. Pilná – matka mladého muža Mareka, ktorý žije v ústave. Marek nie je spokojný s tým, že žije v ústave, pretože tam sa nič nerobí, nikto sa mu nevenuje z dôvodu nízkeho počtu zamestnancov a preto bola pani Pilná nútená k zmene pracovného úväzku, pracuje na polovičný pracovný úväzok, snaží sa mať syna čo najčastejšie doma, v podstave Marek je v ústave, len vtedy keď si jeho mama potrebuje oddýchnuť. No napriek tomu, že Marek trávi minimum času v ústave, rodina za miesto musí platiť, je im vrátená len časť financií za stravu, čo je pre nich veľmi finančne náročné. Ústav má právo na všetky Marekove financie, zostáva mu len 15% z invalidného dôchodku čo je zo zákona. Uvítali by komunitné sociálne služby šité na mieru, kde by sa prijímateľom venoval personál.

Po týchto dvoch vstupoch dostali odborníci otázku, Aké sú dôvody zastavenia procesu Deinštitucionalizácie sociálnych služieb v Českej republike, nakoľko Česká republika urobila obrovský krok ohľadom osôb so zdravotným postihnutím, prečo sa v procese nepokračuje? 

Jedným z dôvodov je aj myslenie verejnosti, taktiež ťažké hľadanie vhodných budov, bytov, ďalším názorom bolo, že politika sociálnych služieb sa riadi rôznymi názormi, pohľadmi, no nehovorí sa o tom s prijímateľmi sociálnych služieb – nedáva sa im dostatočný priestor v rámci rozhodovania, aké sociálne služby by to mali byť a pre koho. Stále osoby so zdravotným postihnutím berieme ako objekt pomoci, charity, neberieme ich ako rovnocenných partnerov – rovný s rovným. Ďalší zaujímavý postreh je, že proces deinštitucionalizácie je pozastavený preto, že určitým ľuďom došlo, že to fakt ide – robiť komunitné sociálne služby zamerané na človeka, no problém je v zásade v tom, že by určitý ľudia prišli o biznis. Ďalším spomínaným dôvodom je aj poznatok, že Česi sú najmenej solidárnym národom zo všetkých krajín EÚ, majú konzervatívny postoj, sú morálne militarizovaná spoločnosť, spoločnosť nie je schopná prevziať zodpovednosť, riziko. Nepomáha ani kultúrny boj v rámci školskej inklúzii. Spomenutým dôvodom bola aj moc, ktorej by sa museli určité skupiny vzdať, jedná sa o moc o financie, moc o rozhodovaní. Sú určité skupiny, ktoré majú iné záujmy ako je DI a preto proces DI nejde, tak ako bol naplánovaný. To čo je „neprípustné“ to je neprajné a treba sa toho zbaviť, zavrieť, aby to nebolo vidieť. Samotné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predstavilo koncepciu, ktorá nie je dvakrát šťastná, no na druhej strane žiadna otvorená reakcia na ňu do dnešného dňa nie je.

Zástupca Moravskoslezkého kraja sa vyjadril, že občania so zdravotným postihnutím majú právo žiť medzi nami a my im to právo máme zabezpečiť. Zmena myslenia spoločnosti je urputný zápas deň za dňom, minúty za minútou. Žiť v inštitúcii nie je normálne. Podľa neho je veľmi dôležitá spolupráca Ministerstva školstva, Ministerstva zdravotníctva a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Moravskoslezký kraj plánuje pokračovať v transformácii sociálnych služieb, dokonca už majú nastavené aj financovanie, v kraji je politická podpora. Je veľmi dôležité, aby si už študenti sociálnej práce uvedomovali čo je žiadúce v sociálnej práci a v sociálnych službách a čo žiadúce nie je.

Zaujímavými postrehmi prečo proces DI stagnuje boli: nedostatočná osveta procesu DI a celkovo sociálnych služieb zo stany nás všetkých, v Českej republike ubúda žiadostí o umiestnenie do inštituciálnych sociálnych služieb, kontrola kvality sociálnych služieb ide úrovňou veľmi dole – čo je veľmi zlé, chýba kontrola ako sa v zariadeniach sociálnych službách žije, prečo ten prijímateľ sociálnej služby je v inštitúcii, nízke vedomie spoločnosti o tom, čo je v ústavoch, ako tam ľudia žijú – vyplýva aj z toho, že je tzv. neprípustné až zakázané hovoriť o tom čo je v ústavoch zlé a následne je ťažké meniť niečo o čom sa nehovorí, pritom často sa rieši zneužívanie osôb so zdravotným postihnutím, násilie, … Je potrebná kontinuita procesu – pomenovať veci, tak ako sú, ako sa dejú. Kde nie je žalobca – nie je sudca. Zvyčajne hlavnými spúšťačmi k zmene sú škandály, ktoré sa prevalia.

Odborníci radia: aktivizmus, ktorý by mal vychádzať oddola, t.j. od rodičov, priateľov, mali by sa organizovať. Vznikanie svojpomocných skupín. Medzi prvými by mali z ústavov odchádzať tí, ktorí sú najviac odkázaní, mala by vzniknúť sieť komunitných služieb, v prípade odporu zo strany spoločnosti, komunity radia opýtať sa tých, ktorí sú v odpore, či chcú tých ľudí zavrieť naspäť do ústavu, kde boli? Na danú otázku už odpovedajú, že to zase nechcú. Dať mladým ľuďom možnosť zažiť osobnú skúsenosť s ľuďmi s ťažkým zdravotným postihnutím.

Myšlienka do budúcna – otvorene hovoriť o realite, no nikoho neobviňovať.

viac info o akcii tu.

Novela zákona 448/2008 a FPP

Ďalšia novela zákona o sociálnych službách, ktorá bola prijatá v septembri 2019 NR SR, v jej niektorých častiach vstúpila do platnosti už od 1.10.2019. Preto sme veľmi radi, že sme stihli ešte v septembri usporiadať informačný seminár spolu s Nezávislou platformou SocioFórum a najmä pani Lýdiou Brichtovou.

Touto cestou chceme zdieľať zhrnutie toho, čo novela prináša.

Lýdia Brichtová: Novela zákona 448/2008, september 2019

Na základe ohlasov z informnačného seminára a tiež množstva otázok smerovaných na pani Brichtovú, ktoré súvisia s poslednou novelou zákona 448/2008 a konkrétne o úprave vzorca na výpočet finančného príspevku na prevádzku, sme spolu s pani Brichtovou a SocioFórom pripravili príručku.

Veríme, že Vám bude nápomocná nielen poskytovateľom alebo miestnej a regionálnej samospráve.

Lýdia Brichtová: Príručka na výpočet FPP

Okrúhly stôl v Nitre

Nadácia SOCIA prijala ponuku od našich dlhoročných priateľov z EFFETA – Stredisko sv. Františka Saleského v Nitre, aby sme sa stali spoluorganizátorom odborného okrúhleho stola OPTIMALIZÁCIA PROCESU POSKYTOVANIA SOCIÁLNEJ SLUŽBY V DENNOM STACIONÁRI A V REHABILITAČNOM STREDISKU NA SLOVENSKU.

Spolu s ďalšími organizátormi Mesto Nitra a Nezávislá platforma SocioFórum pripravujeme túto diskusiu 6.11.2019 v Nitre v Hoteli MIKÁDO.

Ak by ste mali záujem sa zúčastniť, dovoľujeme si vás upozorniť, že počet miest je limitovaný a preto neváhajte s prihlásením čo najskôr. Svoju účasť potvrďte do 30.10.2019 na email: effeta.evs@gmail.com

Zástitu nad okrúhlym stolom prebrala Lucia Ďuriš Nicholsonová, poslankyňa Európskeho parlamentu a predsedníčka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

POZVÁNKA okrúhly stôl

List pre prezidentku SR Zuzanu Čaputovú

Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien a TENENET, o. z. zaslali 25. septembra 2019 list prezidentke SR Zuzane Čaputovej, v ktorom občianske organizácie vysvetľujú, prečo je potrebné zvážiť podpis pani prezidentky SR pod novelu zákonu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z.

 

Celé znenie listu aj s vysvetlením nájdete tu:

LIST pre pani prezidentku RODICOVSKY PRISPEVOK

Ideový zámer sociálnej reformy

Menšia expertná skupina ľudí z Výboru SocioFóra s podporou nadácie SOCIA a právnika Maroša Matiaška z Fóra pre ľudské práva predložila 12. septembra 2019 Výboru SocioFóra Ideový zámer reformy sociálnej ochrany.

Výbor SocioFóra dokument schválil a odporučil jeho šírenie pre reprezentatov politických strán zodpovedných za sociálnu oblasť ako príspevok Nezávislej platformy SocioFóra k potrebnej diskusii pred nadchádzajúcimi voľbami do Národnej rady SR na jar 2020.

Dokument je k dispozícii tu:

http://www.socioforum.sk/attachments/article/255/IDEA%20SS%202020%20SF%20final.docx.pdf

Skrátená verzia tu:

http://www.socioforum.sk/attachments/article/255/IDEA%20SS%202020%20SF%20short.pdf