• SOCIA - Nadácia na podporu sociálnych zmien, Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava
  • 02 / 5564 5214
  • socia@socia.sk

Category Page: Novinky

PLÁNY, REALITA, SĽUBY 2020 v sociálnej oblasti

Býva už dobrým zvykom občianskych organizácií nastaviť politickým stranám zrkadlo, aby aspoň raz za štyri roky mohlo chlapča zvolať to známe „cisár je nahý“, prípadne zhodnotiť, ktoré časti „odevu sa cisárovi podarilo na seba obliecť“.

PLÁNY, REALITA, SĽUBY 2020 je výberom z toho čo nám sľubovali sľubovali  v Programovom vyhlásení vlády SR z roku 2016 a ako sa im tieto plány podarilo realizovať, naplniť. Druhá časť je výberom sľubov z volebných programov politických strán.

Sluby 2020 - obalka

Návrhy opatrení pre rozvoj životných podmienok pre ľudí so ZP

V Slovenskej republike je rámcovým dokumentom pre implementovanie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím Národný program rozvoj a životných podmienok pre osoby so zdravotným postihnutím. Do konca januára bola možnosť zhodnotiť plnenie existujúcich opatrení, ale aj podať návrhy na nový program, ktorý by mal byť v priebehu tohto roka pripravovaný.

Viac tu:

http://www.socioforum.sk/index.php/aktuality/35-aktuality/268-navrhy-nprzpozp

Pripomienky k rámcovému návrhu Bytovej politiky

V minulom roku zriadilo Ministerstvo dopravy a výstavby pracovnú skupinu, ktorá má ambíciu pripraviť novú Koncepciu bytovej politiky. Aj keď v tejto fáze ministerstvo prizvalo len jedného zástupcu z poskytovateľov sociálnych služieb pre ľudí bez domova, využili možnosť pripomienkovať rámcový návrh.

Ministerstvo avizovalo vytvorenie viacerých tematických pracovných skupín vzhľadom na to, že otázka bývania sa týka každého občana a patrí medzi kľúčové politiky samospráv či štátu. Okrem zaslania našich pripomienok, žiadame aj prizvanie zástupcov do relevantných pracovných skupín.

Viac tu:

http://www.socioforum.sk/attachments/article/266/Pripomienky%20k%20navrhu%20Bytovej%20politiky%20do%202030%20SF.pdf

Služby v komunite – spolupráca s maďarskou organizáciou

V roku 2017 sme boli oslovení maďarskou organizáciou Združenie pre rozvoj komunít (Közösségfejlesztők Egyesülete), aby sme sa pridali k ich projektu a prispeli svojimi skúsenosti s plánovaním komunitných služieb a prechodom z inštitucionálnej na komunitný starostlivosť. Zdala sa nám to veľmi dobrá príležitosť spoznať sa navzájom a rozšíriť naše skúsenosti z oblasti komunitného plánovania sociálnych služieb a deinštitucionalizácie.

V novembri 2019 sme mali možnosť hovoriť o transformácii sociálnych služieb na Slovensku na konferencii v Maďarsku. Pozvali sme našich priateľov z Domova sociálnych služieb v Okoči – Opatovskom Sokolci, aby sami povedali o svojich skúsenostiach s transformáciou a poskytovaním služieb v komunite. Ešte raz touto cestou ďakujeme Andrei Csémi a Tiborovi Veresovi . Zvlášť si vážime, že na túto cestu sa s nami vydali aj klienti zariadenia, Štefan a Marcelka.

Prístup kolegov z Maďarska sa týka nielen oblasti sociálnych služieb, ale hovorí aj o podpore a posilnení zdrojov v komunite. Aj v profesionálnych sociálnych službách je potrebné v mnohých ohľadoch hľadať zdroje v komunite. Preto sme sa rozhodli preložiť do slovenčiny príručku, ktorú kolegovia z Maďarska pripravili. Nechajme sa teda inšpirovať.

Služby v komunite

Aké sú sociálne služby? Sú prístupné a flexibilné?

Sociálne služby nie sú podľa ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodín regionálne dostupné a ani pre ich individuálne potreby flexibilné.

Vláda SR pred rokmi prijala Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike a následne prijalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v sociálnych službách. Tam zdôraznilo potrebu zabezpečiť pre ľudí so zdravotným postihnutím sociálne služby na komunitnej úrovni a to primárne ambulantnou a terénnou formou na podporu ich zotrvania v domácom prostredí a v komunite. Denný stacionár a rehabilitačné stredisko patria svojim charakterom a poslaním k sociálnym službám, ktoré nazývame komunitné služby, lebo vytvárajú podmienky na podporu začlenenia osôb so zdravotným postihnutím do bežného života, do komunity a to aj v súlade s prílohou č. 1 Národných priorít rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020. Podľa Franza Wolfmayra „Štajersko – spolková krajina Rakúska, je možné označiť ako dobrý príklad praxe služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Práve v Štajersku je až 80 % služieb poskytovaných pre osoby so zdravotným postihnutím terénnou formou a len 20 % tvoria ambulantné a pobytové služby.

Podľa odborníčky na sociálnu oblasť a zdravotné postihnutie Anny Laurinec Šmehilovej, z realizovaných prieskumov vyplýva, že “v niektorých krajoch nie sú regionálne dostupné ani mnohé tradičné sociálne služby pre osoby so zdravotným postihnutím. Že sú celé oblasti, kde úplne absentujú služby najmä v prípade rehabilitačných stredísk a denných stacionárov pre osoby so zdravotným postihnutím poskytovaných ambulantnou formou.” Zámer zadefinovať úskalia a možnosti sfunkčnenia týchto služieb pre tých, ktorí ju potrebujú, viedlo odborníkov z o.z. EFFETA – Stredisko sv. Františka Saleského z Nitry a Mesto Nitra, Nezávislú platformu SocioFórum a Nadáciu SOCIA zorganizovať dňa 6. novembra 2019 v Nitre odborný okrúhly stôl na tému “Optimalizácia procesu poskytovania sociálnej služby v dennom stacionári a v rehabilitačnom stredisku na Slovensku” za prítomnosti zástupcov samosprávnych krajov, miest a obcí, zástupcov ZMOS, poskytovateľov a prijímateľov týchto služieb, domácich aj zahraničných odborníkov.

“Na Slovensku nie sú tieto sociálne služby pre ľudí so zdravotným postihnutím vzhľadom na platnú legislatívu flexibilné podľa individuálnych potrieb odkázaného človeka a jeho rodiny,” zdôrazňovali na okrúhlom stole rodičia už dospelých detí so zdravotným postihnutím. Keby sa o mnohých členov so zdravotným postihnutím nepostarala rodina, tak máme na Slovensku nezvládnuteľnú situáciu. Ani sled posledných legislatívnych zmien vo vzťahu k denným stacionárom a rehabilitačným strediskám k celkovej situácii celkovo pozitívne neprispel. „Stanovením minimálneho počtu hodín strávených v dennom stacionári zákon z denného stacionára prakticky vytvoril pobytovú sociálnu službu, nakoľko odobrala  prijímateľovi slobodu v rozhodovaní o dĺžke pobytu v zariadení. Ak má štát naďalej účelne podporovať sociálnu službu v dennom stacionári, je nevyhnutné, aby nanovo stanovil filozofiu podpory denných stacionárov,“ zdôraznila Zuzana Jančovičová, riaditeľka Správy zariadení sociálnych služieb v meste Nitra. To však rovnako platí aj pre rehabilitačné strediská poskytované ambulantnou formou. Podľa Silvii Lužákovej, vedúcej úseku sociálnych služieb vrátane denných stacionárov pre osoby so zdravotným postihnutím zriadených mestom Nitra „odchod z domu do denného stacionára každodenne motivuje prijímateľa sociálnej služby sa o seba starať, mať vytvorený určitý režim, a to je pre človeka s ťažkým zdravotným postihnutím nesmierne dôležité. Nezostávať pasívny a uzatvorený medzi štyrmi stenami, ale mať kontakt s inými ľuďmi a mať pocit, že je potrebný. Potrebu denných sociálnych služieb reflektujúc individuálny prístup ku klientom potvrdila aj Naďa Šimová, vedúca odboru sociálnych služieb na Mestskom úrade v Nitre. „Pre mestá a obce je nevyhnutné podporovať terénne a ambulantné sociálne služby a reflektovať tak potreby svojich občanov. Mesto Nitra je zriaďovateľom troch denných stacionárov pre cieľové skupiny seniorov, osoby so zdravotným postihnutím a zvlášť pre ľudí s autizmom.“

“Regionálna nedostupnosť, nesledovanie reálnych potrieb a požiadaviek na sociálne služby pre osoby so zdravotným postihnutím, nedostatočná výška finančného príspevku pre ambulatné sociálne služby, podmienka časového rozsahu poskytovania 20 po sebe nasledujúcich pracovných dní v danom mesiaci v prípade denných stacionárov a minimálne 80 hodín poskytovania služby v dennom stacionári a v rehabilitačnom stredisku na jedno miesto (nie na klienta), či nesystémový proces posudzovania ľudí so zdravotným postihnutím, patria medzi vážne úskalia spojené s poskytovaním sociálnej služby v dennom stacionári a v rehabilitačnom stredisku, s ktorými sa musí okrem iných štát vysporiadať, aby tým netrpeli samotní ľudia so zdravotným postihnutím,” zdôraznila na okrúhlom stole vo svojom príspevku Lýdia Brichtová, z Nezávislej platformy SocioFórum a asistentka Lucie Ďuriš Nicholsonovej, poslankyne Európskeho parlamentu. “Je to veľká výzva pre slovenskú vládu a verejnosť zabezpečiť čím skôr dostatočnú podporu, funkčné, dostupné a flexibilné sociálne služby pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré bezpodmienečne pre svoj plnohodnotný život potrebujú,” dodala Jana Žitňanská, bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu.

Prezentácie z odborného okrúhleho stola sú k dispozícii tu:

http://effeta.sk/svk/projekty/dsrs_prezentacie.htm

Dôstojné starnutie na Slovensku

Politici vedia, ako má vyzerať dôstojné starnutie; v praktickom živote sa to však zatiaľ neprejavilo.

Napriek tomu, že na Slovensku existuje odborná zhoda o potrebe zlepšenia dlhodobej starostlivosti, doteraz sa nenašla politická vôľa presadiť komplexnú reformu v tejto oblasti. Neziskové organizácie, ktoré sa venujú sociálnej starostlivosti na Slovensku preto spoločne oslovili politikov s otázkou, ako má podľa nich vyzerať starnutie na Slovensku. Nie však všeobecne: pýtali sa na príklady konkrétnych ľudí a chceli vedieť, čo by im politici chceli zabezpečiť. Ak by politici splnili to, čo deklarovali v prieskume, seniori by mohli absolvovať vyšetrenia na jednom mieste, poberali by starobný dôchodok, ktorý by im zabezpečil plnohodnotný život a v prípade potreby by nemali problém dostať sa do zariadení pre seniorov.

Dlhodobá starostlivosť sa týka skutočných ľudí

Prieskum a iniciatívu priamo podporilo 19 organizácií, ktoré sa dlhodobo venujú sociálnej starostlivosti. „Keď politici hovoria o dlhodobej starostlivosti, hovoria vo väčšine prípadov odosobnene. Možno aj preto sa v tejto oblasti nedarí presadiť tak potrebné legislatívne zmeny,“ vysvetľujú Mária Machajdíková a Kamila Adamkovičová z nadácie SOCIA, ktorá je jedným zo signatárov výzvy. „Preto sme chceli docieliť, aby si predstavili konkrétnych ľudí a to, akú starobu si pre nich predstavujú,“ dodáva Machajdíková.

Prieskum prebiehal online a  vyplnilo ho 62 respondentov vrátane poskytovateľov sociálnych služieb, pacientskych organizácií a odborníkov. Vyplnili ho zároveň zástupcovia politických strán Dobrá voľba, KDH, Most-Híd, OĽaNO, PS/SPOLU, SaS, SME Rodina a Za ľudí. „Do prieskumu sme oslovili všetky relevantné politické strany. Veľmi si ceníme, že o diskusiu má väčšina z nich záujem,“ komentujú spätnú väzbu politikov iniciátori.

Prieskum ukázal zhody, na realizáciu zmien je však potrebná ďalšia diskusia

Politici sa vo výraznej miere zhodujú na tom, aby mali seniori možnosť absolvovať čo najviac vyšetrení na jednom mieste. Tiež by chceli, aby si v prípade potreby vedeli zabezpečiť ošetrovateľskú starostlivosť, alebo sa nemali problém dostať do zariadenia seniorov. Zhodujú sa tiež na tom, aby dôchodcovia poberali taký starobný dôchodok, ktorý im zabezpečí plnohodnotný život. Seniorom nad 83 rokov, ktorí sú odkázaní na lôžko, by dopriali lekársku starostlivosť podľa štandardov, možnosť špecializovanej ošetrovateľskej starostlivosti, aj zdravotné pomôcky a lieky bez zbytočných administratívnych komplikácií.

Občianska verejnosť by podľa prieskumu tiež privítala, aby po predpise lekárom nemuseli seniori v prípade liekov a zdravotníckych pomôcok čakať na schválenie poisťovňou, aj to, aby kratšie čakali na vyšetrenie u špecialistu. Pre dlhodobo chorých a odkázaných seniorov by privítali, aby ich starobný dôchodok pokryl náklady na pobyt v zariadení.

Vyzývame politikov, aby spolu s nami definovali štandardy dôstojného starnutia a pristúpili od slov k činom

„Zúčastnené politické strany ukázali, aké oblasti v rámci dlhodobej starostlivosti o starých a odkázaných ľudí sú pre nich dôležité,“ komentuje výsledky prieskumu Kamila Adamkovičová. „Budeme pozorne sledovať, ako budú pracovať na tom, aby tieto priority pretavili aj do reality. Je dôležité, aby s ľuďmi z praxe diskutovali o konkrétnych možnostiach riešení, ktoré umožnia prežiť dôstojnú starobu konkrétnym ľuďom, vrátane ich vlastných rodičov či starých rodičov,“  uzatvára Mária Machajdíková.

Organizácie podpísané pod iniciatívou:

SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien

Nezávislá platforma SocioFórum, o. z.

ADS Charitas Kežmarok

Áno pre život, n. o.

Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v SR

DD  TEREZA, n. o.

Familiaris OZ

Filantrop, n. o.

Liga proti reumatizmu na Slovensku

Nezábudka – združenie na pomoc rodinám so zdravotne postihnutými deťmi a mladistvými

Občianske združenie Bagar

OMAPO Dunajská Lužná

OZ Seniorhelp

Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením

Relevant, n. o.

Zariadenie pre seniorov PE – ES, n. o.

Združenie kresťanských seniorov Slovenska

Záujmové združenie RODINA

ZSS Nestor o. z.

Komunikačný partner:  agentúra Seesame s. r. o.

Výsledky prieskumu tu: