• SOCIA - Nadácia na podporu sociálnych zmien, Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava
  • 02 / 5564 5214
  • socia@socia.sk

Category Page: Novinky

Zvyšovanie dôchodkov na rast cien sociálnych služieb nestačí

INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz a SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien dnes zverejnil spoločnú publikáciu s názvom Zvyšovanie dôchodkov na rast cien sociálnych služieb nestačí.

V publikácii upozorňujeme, že štandardné zvyšovanie starobných dôchodkov vedie počas života dôchodcu k nižšej dostupnosti sociálnych služieb. Napríklad v období 2015-2018 klesol počet hodín nedotovanej opatrovateľskej služby, ktorú si mohol dôchodca zaplatiť, zo 77 na 70 hodín mesačne.

Príčinou tohto poklesu je rozdielne tempo rastu mzdových nákladov v sociálnych službách a dôchodcovskej inflácie, ktorá je určujúca pre zvyšovanie starobných dôchodkov. Vláda sa však vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zvýšiť adresnosť financovania sociálnych služieb a zlepšiť  dostupnosť komunitných služieb.

Chýbajúce zdroje ale nie je možné zabezpečiť štedrejšou valorizáciou dôchodkov, nakoľko dôchodkový systém je už dnes vysoko deficitný. V publikácii konštatujeme nasledovné:

  • Zvyšovanie dostupnosti sociálnych služieb sa musí udiať prostredníctvom adresných dávok určených odkázaným osobám.
  • Rastúce ceny sociálnych služieb budú vytvárať tlak na dodatočné verejné zdroje.
  • Zabezpečenie primeraných sociálnych služieb bude vyžadovať aj vyššiu spoluúčasť občanov.

Všetky tieto opatrenia budú mať dopad na verejné a súkromné financie, preto je potrebné, aby sa o nich začalo intenzívne verejne diskutovať. Publikácia je naším príspevkom do tejto diskusie.

Publikácia tu:

brozura INESS_SOCIA

Kedy otvoriť ambulantné služby

Na začiatku, v dňoch 2.- 4. mája, sme uskutočnili dva rýchle prieskumy medzi poskytovateľmi a medzi prijímateľmi resp. ich blízkymi, kde sme sa pýtali na ich názor na postupné uvoľňovanie podmienok na poskytovanie ambulantných foriem sociálnych služieb, ktorých poskytovanie boli pozastavené opatrením ÚVZ SR.

O uskutočnenie týchto prieskumov nás požiadala Nezávislá platforma SocioFórum, o.z. a aj vzhľadom na časovú tieseň sme oslovili primárne členov Nezávislej platformy SocioFórum cez internú mailovú komunikáciu a tiež cez sociálne siete nadácie SOCIA. V šírení dotazníka medzi príbuznými nám pomohli členovia SocioFóra najmä Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR a Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením.

Výsledky prieskumov poslúžili predstaviteľom Nezávislej platformy SocioFórum pri vypracovaní odborného stanoviska pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR k postupnému uvoľňovaniu podmienok poskytovania ambulantných sociálnych služieb. Výsledky oboch prieskumov naznačujú, že k uvoľneniu podmienok by mohlo prísť ešte v priebehu mája (ideálne v polovici). Samozrejme za predpokladu prísnych hygienický požiadaviek a rešpektovania tak priestorových a personálnych podmienok poskytovateľa ambulantnej sociálnej služby ako aj individuálneho rozhodnutia prijímateľa a jeho príbuzných. Odborné stanovisko Nezávislej platformy SocioFórum bolo zaslané vedeniu odboru sociálnych služieb MPSVR SR večer 5. mája 2020.

Tu nájdete zhodnotenie dotazníkov pre poskytovateľov ambulantných sociálnych služieb aj pre prijímateľov a ich príbuzných.

Ďakujeme všetkým, ktorí sa do vyplnenia dotazníka zapojili.

Publikácia O šesť rokov menej.

Sme radi, že sme mohli malou troškou pomôcť vydaniu publikácie, ktorú pripravilo Fórum pre ľudské práva. Publikácia O šesť rokov menej mapuje sociálne determinanty zdravia marginalizovaných rómskych komunít. Na Slovensku sú obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít rozhodne najpočetnejšou skupinou obyvateľstva, ktorá má v porovnaní s ostatnými obyvateľmi na Slovensku obmedzený prístup ku kvalitnému životnému prostrediu a verejné politiky aktuálne nie sú nastavené tak, aby vyrovnávali nerovnosti. Životné prostredie, či ostatné materiálne podmienky, sú faktormi priamo pôsobiacimi na zdravie obyvateľov marginalizovaných komunít. Aj súčasná kríza spojená so šírením ochorenia COVID-19 nám ukazuje, ako je nutné začať túto nerovnosť efektívne riešiť.

Autorkou publikácie je Miriam Kanioková.

L’Oréal Paris podporí pracovníkov v zdravotníctve a v zariadeniach sociálnych služieb

V rámci európskeho programu solidarity realizovaného skupinou L’Oréal na podporu boja proti koronavírusu, vyrobí značka L’Oréal Paris celkom 2 milióny hydro-alkoholových čistiacich gélov na ruky, ktoré rozdá ambulantným lekárom, nemocniciam a zariadeniam sociálnych služieb, ktoré sa starajú o seniorov.

Nemocnice, ale aj ambulantní lekári a zariadenia sociálnych služieb zásadným spôsobom prispievajú k ochrane nás všetkých a denne pomáhajú oslabovať epidémiu koronavírusu. Na Slovensku venuje L’Oréal Paris hydro-alkoholových čistiace gély na ruky buď priamo partnerským nemocniciam či lekárom, alebo zariadeniam sociálnych služieb v spolupráci so SOCIA – Nadáciou na podporu sociálnych zmien.

 

Delphine Viguier-Hovasse, Global Brand President značky L’Oréal Paris: „L’Oréal Paris chce prispieť svojím dielom v súčasnom boji proti ochoreniu Covid-19. V rámci podpory zdravotníkov a všetkých, ktorí pracujú v prvých líniách sme sa rozhodli po dobu pandémie vyrábať hydro-alkoholové umývacie gély na ruky.“

Vysvetlenie pojmov týkajúcich sa sociálnych služieb

Pripravili sme prehľadnú tabuľku s vysvetleniami pojmov, ktoré sa týkajú zariadení sociálnych služieb a druhov sociálnych služieb poskytovaných v zariadeniach.

Tabuľka je k dispozícii tu:

Vyjadrenie nadácie SOCIA k programovému vyhláseniu vlády

Ako prvé musíme konštatovať, že nielen rozsahom textu, ale aj navrhovaných zásadných opatrení ide v oblasti sociálnych služieb za zatiaľ najambicióznejšie PVV. Približne od roku 2002 totiž pripravujeme pred voľbami do národnej rady zhrnutie toho, čo končiaca vláda plánovala, čo sa jej podarilo naplniť a čo sľubujú relevantné politické strany[1]. Váhu si na seba nakladá nová vláda aj použitými slovesami – „vytvorí systém“, „predloží“, „zabezpečí“, kým napríklad predchádzajúca vláda chcela „venovať mimoriadnu pozornosť“ efektívnemu prepojeniu zdravotnej a sociálnej starostlivosti alebo „prehodnotiť možnosť“ jednotného posudkového systému. To, na čo odborníci a prax v sociálnych službách už dlhodobo poukazovali, si toto programové vyhlásenie  dáva za úlohu.

Ambícia predložiť zákon o dlhodobej zdravotno-zdravotnej starostlivosť je veľmi dôležitá a hovoríme o nej už dlhé roky. Aby sa vytvoril nový systém, bude potrebné na to urobiť reformu posudkového systému.  Ako sa aj v PVV uvádza, obe tieto opatrenia budú potrebovať aktívnu spoluprácu dvoch rezortov. Rovnako si myslíme, že v prípade jednotného posudkového systému bude potrebné urobiť rozhodnutie, kto bude tým orgánom posudkovej činnosti. Pri návrh reformy sociálnej ochrany[2], na ktorom sme spolupracovali s ďalšími organizáciami, navrhujeme, aby vznikol nový orgán.

Pozitívne vnímame to, že priamo v takomto významnom dokumente sa objavuje odkaz na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor Slovensko ratifikovalo v roku 2010 a stal sa súčasťou našej legislatívy, ale v praxi sa nám ho nedarí vždy napĺňať ani k nemu postupnými krokmi smerovať. To, že si vláda (alebo jej časť) uvedomuje takýto záväzok, je dôležitý signál. V tomto kontexte vnímame aj opatrenia ohľadom podpory ľudí v domácom prostredí, neformálnych opatrovateľov či dôrazu na komunitné služby a deinštitucionalizáciu.

A to je len jeden z dôvodov, prečo je nový zákon o sociálnych službách ďalšia dôležitá vec. Ten súčasný je už toľkokrát novelizovaný a neprehľadný, že je najvyšší čas prehodnotiť ho od základu. Takýto „kolos“ vie veľmi ťažko reagovať na špecifické potreby rôznych cieľových skupín, ktorým sú sociálne služby poskytované. Reguluje veľa oblastí fungovania služieb, ale málo vytvára priestor na zvyšovanie kvality, preventívne aktivity či prepájanie s inými systémami (sociálnoprávna ochrana, hmotná núdza, školstvo, zdravotníctvo,..) Súčasná legislatívna úprava udržiava nerovnoprávne postavenie neverejných poskytovateľov, a to sa premieta do nerovnakých podmienok pre samotných občanov, prijímateľov sociálnych služieb. Na to upozorňujeme už od roku 2004. Ak chce súčasná vláda skutočne vytvoriť podmienky pre poskytovanie služieb na komunitnej úrovni a pokračovať v deinštitucionalizácii, bez zmeny zákona o sociálnych službách a financovania sa to nedá.

Adresná forma financovania, alebo v zahraničí používaný termín „personal budget“, je jedným z nástrojov, ako podporiť zotrvanie ľudí v prirodzenom prostredí a podnietiť rozvoj služieb v komunite. Je to jeden z nástrojov, ktorý odporúča aj Výbor OSN pre osoby so zdravotným postihnutím. Presný model fungovania na Slovensku bude určite predmetom širokej diskusie, ale máme viacero príkladov zo zahraničia, aby sme sa vedeli inšpirovať a zaviesť funkčný model v slovenských reáliách.

V nadácii nás teší, že súčasná vláda na viacerých miestach vníma potrebu podporiť systém včasnej intervencie pre deti so zdravotným postihnutím, ale aj zo sociálne znevýhodneného prostredia. Keď sme pred šiestimi rokmi štartovali projekt rozvoja včasnej intervencie na Slovensku[3], dúfali sme, že naše modelové centrá včasnej intervencie oslovia kraje, aby túto sieť ďalej rozvíjali. Dnes je poskytovateľov tejto sociálnej služby viac než 40 a stále nevieme pomôcť všetkým rodinám, ktoré by túto službu potrebovali. V PVV vnímame aj veľmi dôležitý posun k sprístupneniu včasnej intervencie v sociálne znevýhodnenom prostredí. Myslíme si, že toto opatrenie má šancu pomôcť v riešeniach následných problémov týchto detí vo vzdelávacom systéme a neskôr pracovnom zaradení. Je to dlhodobá investícia a bude potrebovať silnú spoluprácu s rezortami školstva a zdravotníctva.

Jednoducho naozaj doba na riešenie niektorých pálčivých problémov dozrela (ba až prezrela) a súčasná situácia len ukazuje, že túto oblasť je potrebné systémovo reformovať. Na úspešnú realizáciu je potrebné:

  1. Nájsť riešenie v rámci reformy samosprávy a o tom sa v PVV veľa nedočítame. Dnes sú kompetencie v sociálnych službách rozdelené medzi štát, kraj a miestne samosprávy. Pri posudkovej činnosti do hry vstupujú ešte ďalšie inštitúcie a rezort zdravotníctva.
  2. Prekonať tak hlboko zakotvený rezortizmus, ktorí je v tomto PVV tiež prítomný zrejme aj pre nedostatok času a rozhodnutie predkladať kapitoly podľa jednotlivých ministerstiev. Nádej vidíme v tom, že na spoluprácu v dôležitých témach sa navzájom odvolávajú.
  3. Viesť otvorený dialóg so všetkými aktérmi. Nepodarí sa nájsť riešenie, ktoré bude všetkým po vôli, ale len otvoreným dialógom so všetkými sa môže vylepšovať návrh, ktorý vláda pripraví. Za nás môžem potvrdiť, že o takýto dialóg sa s MPSVR SR dlhodobo snažíme a nielen naše pripomienky, ale aj návrhy komunikujeme.
  4. A vo finále nájsť dostatok politickej vôle a financií na presadenie reforiem.

[1] https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2020/02/PLANY_REALITA_SLUBY_2020_socialna_oblast_final1.pdf a napr. ešte https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2016/02/volby-2016.pdf

[2] https://www.socia.sk/ideovy-zamer-socialnej-reformy/

[3] http://www.cvislovensko.sk/