Sme radi, že sme mohli malou troškou pomôcť vydaniu publikácie, ktorú pripravilo Fórum pre ľudské práva. Publikácia O šesť rokov menej mapuje sociálne determinanty zdravia marginalizovaných rómskych komunít. Na Slovensku sú obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít rozhodne najpočetnejšou skupinou obyvateľstva, ktorá má v porovnaní s ostatnými obyvateľmi na Slovensku obmedzený prístup ku kvalitnému životnému prostrediu a verejné politiky aktuálne nie sú nastavené tak, aby vyrovnávali nerovnosti. Životné prostredie, či ostatné materiálne podmienky, sú faktormi priamo pôsobiacimi na zdravie obyvateľov marginalizovaných komunít. Aj súčasná kríza spojená so šírením ochorenia COVID-19 nám ukazuje, ako je nutné začať túto nerovnosť efektívne riešiť.

Autorkou publikácie je Miriam Kanioková.

V rámci európskeho programu solidarity realizovaného skupinou L’Oréal na podporu boja proti koronavírusu, vyrobí značka L’Oréal Paris celkom 2 milióny hydro-alkoholových čistiacich gélov na ruky, ktoré rozdá ambulantným lekárom, nemocniciam a zariadeniam sociálnych služieb, ktoré sa starajú o seniorov.

Nemocnice, ale aj ambulantní lekári a zariadenia sociálnych služieb zásadným spôsobom prispievajú k ochrane nás všetkých a denne pomáhajú oslabovať epidémiu koronavírusu. Na Slovensku venuje L’Oréal Paris hydro-alkoholových čistiace gély na ruky buď priamo partnerským nemocniciam či lekárom, alebo zariadeniam sociálnych služieb v spolupráci so SOCIA – Nadáciou na podporu sociálnych zmien.

Delphine Viguier-Hovasse, Global Brand President značky L’Oréal Paris: „L’Oréal Paris chce prispieť svojím dielom v súčasnom boji proti ochoreniu Covid-19. V rámci podpory zdravotníkov a všetkých, ktorí pracujú v prvých líniách sme sa rozhodli po dobu pandémie vyrábať hydro-alkoholové umývacie gély na ruky.“

Pripravili sme prehľadnú tabuľku s vysvetleniami pojmov, ktoré sa týkajú zariadení sociálnych služieb a druhov sociálnych služieb poskytovaných v zariadeniach.

Tabuľka je k dispozícii tu:

Ako prvé musíme konštatovať, že nielen rozsahom textu, ale aj navrhovaných zásadných opatrení ide v oblasti sociálnych služieb za zatiaľ najambicióznejšie PVV. Približne od roku 2002 totiž pripravujeme pred voľbami do národnej rady zhrnutie toho, čo končiaca vláda plánovala, čo sa jej podarilo naplniť a čo sľubujú relevantné politické strany[1]. Váhu si na seba nakladá nová vláda aj použitými slovesami – „vytvorí systém“, „predloží“, „zabezpečí“, kým napríklad predchádzajúca vláda chcela „venovať mimoriadnu pozornosť“ efektívnemu prepojeniu zdravotnej a sociálnej starostlivosti alebo „prehodnotiť možnosť“ jednotného posudkového systému. To, na čo odborníci a prax v sociálnych službách už dlhodobo poukazovali, si toto programové vyhlásenie  dáva za úlohu.

Ambícia predložiť zákon o dlhodobej zdravotno-zdravotnej starostlivosť je veľmi dôležitá a hovoríme o nej už dlhé roky. Aby sa vytvoril nový systém, bude potrebné na to urobiť reformu posudkového systému.  Ako sa aj v PVV uvádza, obe tieto opatrenia budú potrebovať aktívnu spoluprácu dvoch rezortov. Rovnako si myslíme, že v prípade jednotného posudkového systému bude potrebné urobiť rozhodnutie, kto bude tým orgánom posudkovej činnosti. Pri návrh reformy sociálnej ochrany[2], na ktorom sme spolupracovali s ďalšími organizáciami, navrhujeme, aby vznikol nový orgán.

Pozitívne vnímame to, že priamo v takomto významnom dokumente sa objavuje odkaz na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Dohovor Slovensko ratifikovalo v roku 2010 a stal sa súčasťou našej legislatívy, ale v praxi sa nám ho nedarí vždy napĺňať ani k nemu postupnými krokmi smerovať. To, že si vláda (alebo jej časť) uvedomuje takýto záväzok, je dôležitý signál. V tomto kontexte vnímame aj opatrenia ohľadom podpory ľudí v domácom prostredí, neformálnych opatrovateľov či dôrazu na komunitné služby a deinštitucionalizáciu.

A to je len jeden z dôvodov, prečo je nový zákon o sociálnych službách ďalšia dôležitá vec. Ten súčasný je už toľkokrát novelizovaný a neprehľadný, že je najvyšší čas prehodnotiť ho od základu. Takýto „kolos“ vie veľmi ťažko reagovať na špecifické potreby rôznych cieľových skupín, ktorým sú sociálne služby poskytované. Reguluje veľa oblastí fungovania služieb, ale málo vytvára priestor na zvyšovanie kvality, preventívne aktivity či prepájanie s inými systémami (sociálnoprávna ochrana, hmotná núdza, školstvo, zdravotníctvo,..) Súčasná legislatívna úprava udržiava nerovnoprávne postavenie neverejných poskytovateľov, a to sa premieta do nerovnakých podmienok pre samotných občanov, prijímateľov sociálnych služieb. Na to upozorňujeme už od roku 2004. Ak chce súčasná vláda skutočne vytvoriť podmienky pre poskytovanie služieb na komunitnej úrovni a pokračovať v deinštitucionalizácii, bez zmeny zákona o sociálnych službách a financovania sa to nedá.

Adresná forma financovania, alebo v zahraničí používaný termín „personal budget“, je jedným z nástrojov, ako podporiť zotrvanie ľudí v prirodzenom prostredí a podnietiť rozvoj služieb v komunite. Je to jeden z nástrojov, ktorý odporúča aj Výbor OSN pre osoby so zdravotným postihnutím. Presný model fungovania na Slovensku bude určite predmetom širokej diskusie, ale máme viacero príkladov zo zahraničia, aby sme sa vedeli inšpirovať a zaviesť funkčný model v slovenských reáliách.

V nadácii nás teší, že súčasná vláda na viacerých miestach vníma potrebu podporiť systém včasnej intervencie pre deti so zdravotným postihnutím, ale aj zo sociálne znevýhodneného prostredia. Keď sme pred šiestimi rokmi štartovali projekt rozvoja včasnej intervencie na Slovensku[3], dúfali sme, že naše modelové centrá včasnej intervencie oslovia kraje, aby túto sieť ďalej rozvíjali. Dnes je poskytovateľov tejto sociálnej služby viac než 40 a stále nevieme pomôcť všetkým rodinám, ktoré by túto službu potrebovali. V PVV vnímame aj veľmi dôležitý posun k sprístupneniu včasnej intervencie v sociálne znevýhodnenom prostredí. Myslíme si, že toto opatrenie má šancu pomôcť v riešeniach následných problémov týchto detí vo vzdelávacom systéme a neskôr pracovnom zaradení. Je to dlhodobá investícia a bude potrebovať silnú spoluprácu s rezortami školstva a zdravotníctva.

Jednoducho naozaj doba na riešenie niektorých pálčivých problémov dozrela (ba až prezrela) a súčasná situácia len ukazuje, že túto oblasť je potrebné systémovo reformovať. Na úspešnú realizáciu je potrebné:

1. Nájsť riešenie v rámci reformy samosprávy a o tom sa v PVV veľa nedočítame. Dnes sú kompetencie v sociálnych službách rozdelené medzi štát, kraj a miestne samosprávy. Pri posudkovej činnosti do hry vstupujú ešte ďalšie inštitúcie a rezort zdravotníctva.
2. Prekonať tak hlboko zakotvený rezortizmus, ktorí je v tomto PVV tiež prítomný zrejme aj pre nedostatok času a rozhodnutie predkladať kapitoly podľa jednotlivých ministerstiev. Nádej vidíme v tom, že na spoluprácu v dôležitých témach sa navzájom odvolávajú.
3. Viesť otvorený dialóg so všetkými aktérmi. Nepodarí sa nájsť riešenie, ktoré bude všetkým po vôli, ale len otvoreným dialógom so všetkými sa môže vylepšovať návrh, ktorý vláda pripraví. Za nás môžem potvrdiť, že o takýto dialóg sa s MPSVR SR dlhodobo snažíme a nielen naše pripomienky, ale aj návrhy komunikujeme.
4. A vo finále nájsť dostatok politickej vôle a financií na presadenie reforiem.

[1] https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2020/02/PLANY_REALITA_SLUBY_2020_socialna_oblast_final1.pdf a napr. ešte https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2016/02/volby-2016.pdf

[2] https://www.socia.sk/ideovy-zamer-socialnej-reformy/

[3] http://www.cvislovensko.sk/

Nadácia SOCIA podporila toto vyhlásenie. Nie je podrobnou analýzou všetkých problémov a možných riešení, ale je základom, od ktorého sa možno odraziť. Naznačuje najvážnejšie ťažkosti a hrozby a ponúka tiež prehľad organizácií, ktoré sa témam venujú a sú ochotné ponúknuť svoju pomoc pri ich riešení.

Celé vyhlásenie tu:

https://clovekvohrozeni.sk/spajame-sa-pre-ochranu-zranitelnych-pred-covid-19/

Podpora prijímateľov sociálnych služieb a podpora pracovníkov sociálnych služieb v období pandémie COVID – 19

Nasledovné odporúčania pre podporu prijímateľov sociálnych služieb a podporu pracovníkov sme pripravili v spolupráci s Miroslavom Cangárom (Rada pre poradenstvo v sociálnej práci), Lýdiou Brichtovou (Nezávislá platforma SocioFórum), Marošom Matiaškom (Fórum pre ľudské práva) a Zuzanou Stavrovskou, komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím. Odporúčania vychádzajú z praktických riešení súčasnej situácie v rôznych zariadeniach sociálnych služieb na Slovensku a v zahraničí, odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie a príkladov dobrej praxe, ktoré sú uvedené priamo v texte.

Odporúčania sú rozdelené do troch častí so zameraním na podporu rôznych skupín:

• Špecifické odporúčania pre podporu prijímateľov sociálnych služieb so zdravoným postihnutím a seniorov, ktorým sa poskytujú sociálne služby v pobytových zariadeniach.

• Špecifické odporúčania pre podporu prijímateľov sociálnych služieb so zdravotným postihnutím a seniorov v ambulantných a terénnych sociálnych službách.

• Všeobecné odporúčania pre podporu zamestnancov sociálnych služieb.

V nasledovných odporúčaniach predpokladáme, že každý poskytovateľ sociálnej služby má vypracovaný tzv. krízový plán na predchádzanie a riešenie krízovej situácie v čase pandémie v zariadení. K tejto oblasti sme zverejnili návrhy koncom marca . Zároveň predpokladáme, že poskytovatelia majú spracované aj postupy pre ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť. Odporúčania na podporu prijímateľov sociálnych služieb a pracovníkov vnímame ako nevyhnutné doplnenie krízových plánov.

Podpora prijímateľov a pracovníkov sociálnych služieb

Vďaka Lucke Cangárovej (Rada pre poradenstvo v sociálnej práci) sme mohli pripraviť aj ľahko čitateľné informácie o tom, ako zvládnuť spoločne koronavírus.

Koronavírus? To zvládneme – komix

Lucia Cangárová EASY READ COVID-19 – obrázky

Inšpiráciou nám bolo Vyhlásenie komisárky Rady Európy pre ľudské práva Dunja Mijatović z 2. apríla 2020

„Hoci prebiehajúca kríza nie je bezprecedentná, dodržiavanie medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv musí byť v centre reakcie štátov. V tejto súvislosti je dôležité pamätať na to, že článok 11 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD), ktorý ratifikovalo 46 zo 47 členských štátov Rady Európy, ustanovuje, že štáty prijmú všetky potrebné opatrenia. zabezpečiť ochranu a bezpečnosť osôb so zdravotným postihnutím v rizikových situáciách vrátane ozbrojených konfliktov, humanitárnych núdzových situácií a výskytu prírodných katastrof “.

Väčšina členských štátov správne navrhla sociálne dištančné opatrenia na zníženie šírenia vírusu, ale systematicky nevenovali pozornosť osobitným okolnostiam a potrebám osôb so zdravotným postihnutím. Ako zdôraznil osobitný spravodajca OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, „v prípade osôb, ktoré sa spoliehajú na ostatných, že môžu jesť, obliecť sa a vykúpať sa“, nebude možné znemožniť zadržiavanie, ako je sociálne dištancovanie a izolácia. “

V tejto súvislosti ma hlboko znepokojuje rastúce riziko narušenia poskytovania základných podporných služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Poskytovatelia takýchto podporných služieb a sociálni pracovníci všade v Európe hlásia vážne problémy, ktoré ohrozujú kontinuitu týchto služieb vrátane nedostatku zamestnancov v dôsledku choroby alebo ochranných opatrení a všeobecného nedostatku osobných ochranných prostriedkov, čo ich a používateľov služieb vystavuje riziku. Štáty musia prijať všetky potrebné opatrenia na riešenie týchto problémov, a to aj v prípade potreby prijatím mimoriadnych opatrení, ako je zmiernenie postupov prijímania zamestnancov; určiť prioritné základné služby; poskytovať finančnú pomoc osobám so zdravotným postihnutím s cieľom nahradiť dodatočné výdavky spôsobené situáciou; a zahrnúť poskytovateľov podpory, vrátane informačnej podpory, osobám so zdravotným postihnutím do verejného núdzového plánovania, pokiaľ ide o poskytovanie osobných ochranných prostriedkov a výcvik.

Keď sa príslušné opatrenia navrhujú, hodnotia alebo vylepšujú, je dôležité, aby štáty zabezpečili, aby boli pri stole aj osoby so zdravotným postihnutím prostredníctvom ich zastupujúcich organizácií spolu so zástupcami poskytovateľov podpory.

Mnoho ľudí so zdravotným postihnutím v Európe je stále zbavených slobody vo veľkých pobytových zariadeniach vrátane zariadení sociálnych služieb inštitučného charakteru a psychiatrických liečební, a to napriek medzinárodným záväzkom štátov podľa CRPD a dlhodobým výzvam medzinárodných orgánov pre ľudské práva vrátane môjho úradu (naposledy) pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu, Rumunsko a Arménsko). Zatiaľ čo obyvatelia týchto inštitúcií často čelia zanedbávaniu a nedostatočnej zdravotnej starostlivosti v najlepšom čase, táto pandémia bohužiaľ priniesla do popredia ďalšie vážne zdravotné riziká osôb so zdravotným postihnutím vystavených takýmto prostrediam, pričom vysoký komisár OSN pre ľudské práva poukazoval na riziko, že „COVID-19“ bude „narúšať extrémne zraniteľné populácie týchto inštitúcií“.

Z krátkodobého hľadiska musí byť najvyššou prioritou štátov, aby tieto riziká znížili, vrátane zastavenia nových príjmov, vysťahovania ľudí so zdravotným postihnutím z týchto inštitúcií v čo najväčšej možnej miere a prijatia všetkých potrebných opatrení na ochranu svojich obyvateľov. Pokiaľ ide o zastavenie nových prijímaní, mám obavy z mimoriadnych opatrení, ktoré naopak zmierňujú pravidlá umiestňovania v uzavretých priestoroch, ako sú napríklad opatrenia prijaté v Spojenom kráľovstve. V prípade všeobecného opatrenia, že štáty musia tiež chrániť obyvateľov týchto inštitúcií pred infekciou, nevyhnutne to bude za cenu zvýšenej izolácie osôb so zdravotným postihnutím a veľkú obetu od zamestnancov, ktorí sa už v mnohých krajinách obmedzujú na obyvateľov spolu s obyvateľmi. Táto izolácia sa musí čo najviac zmierniť, napríklad zvýšením využívania dostupných foriem elektronickej komunikácie.

Medzi osobami so zdravotným postihnutím tiež rastie obava, že vzhľadom na to, že dostupné zdroje zdravotnej starostlivosti na záchranu života sú kvôli pandémii vystavené rastúcemu tlaku, zostanú pri prístupe k zásahom na záchranu života pozadu. Je prvoradou povinnosťou všetkých členských štátov zabezpečiť, aby k tomu nedošlo, a ubezpečiť ľudí so zdravotným postihnutím, že nebudú vystavení riziku diskriminácie na základe zdravotného postihnutia v prístupe k zdravotnej starostlivosti a že ich potreby sa budú naďalej primerane riešiť.

Od začiatku som zdôrazňovala potrebu transparentných a prístupných informácií týkajúcich sa pandémie a opatrení prijatých na boj proti nej v situácii, keď sa potenciálne život zachraňujúce informácie vyvíjajú rýchlosťou prelomenia, zatiaľ čo falošné a zavádzajúce informácie tiež prosperujú. V tomto ohľade majú ľudia so zdravotným postihnutím rôzne osobitné potreby, ktoré sa pri mnohých príležitostiach nenaplnili. Vítam skutočnosť, že niektorí, napríklad francúzska vláda, podnikli kroky na vytvorenie špecializovaných informácií“

Zdroj: https://www.coe.int/en/web/commissioner/-/persons-with-disabilities-must-not-be-left-behind-in-the-response-to-the-covid-19-pandemic