Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva poslal vláde Slovenskej republiky zoznam otázok, na ktoré má vláda už tretíkrát vydať odpočet úloh, ku ktorým sa zaviazala. Zoznam nie je krátky a otázky nie sú ľahké. Ich zodpovedanie bude vyžadovať mnoho hodín práce celého tímu štátnych úradníkov. Z 30 odpovedí na dôležité otázky zo všetkých sfér spoločenského života špecialisti z jednotlivých rezortov nakoniec vyrobia úhľadný dokument, ktorý prerokuje a schváli vláda SR a minister zahraničných vecí SR ho pošle do New Yorku či Ženevy. Úloha bude splnená.

Otázky však nie sú ľahké.

• Poskytnite informáciu o dopadoch opatrení na boj s diskrimináciou osôb so zdravotným postihnutím. (otázka č. 5)
• Poskytnite informáciu o dostupnosti, prístupnosti a financovaní sociálnych služieb, aby mohli starší ľudia a osoby s postihnutím žiť nezávisle a ak potrebujú, aby dostali aj integrovanú zdravotnú a sociálnu starostlivosť. (otázka č. 16)
• Vysvetlite, ako prispeli prijaté opatrenia zo strany vlády k tomu, aby mali znevýhodnení a marginalizovaní jednotlivci, ich rodiny a skupiny, najmä nízkopríjmové skupiny a Rómovia, lepší prístup k bývaniu. (otázka č. 19)
• Poskytnite informáciu o šírke bezdomovectva v krajine a pomenujte opatrenia, pomocou ktorých nájdete trvalé a primerané riešenia na otázku bývania pre ľudí bez domova. (otázka č. 20)

Otázky Výboru OSN sa týkajú minimálne dvoch oblastí, v ktorých sociálna politika nášho štátu nie je celkom jednoznačná a dostatočne konkrétna, pretože jej tvorcovia si ešte v plnom rozsahu neosvojili základný hodnotový princíp, z ktorého vychádzajú medzinárodné dokumenty, ku ktorým sme sa prihlásili. Týmto princípom je nazeranie na potreby obyvateľov optikou ľudských práv. Moderný ľudsko-právny princíp k ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc spoločnosti, rešpektuje ich jedinečnosť a uplatňuje komplexný prístup v ich podpore takými nástrojmi, ktoré trvalo posilnia ich sebestačnosť a motiváciu zlepšovať podmienky ich života.

Dôležitým nástrojom ľudsko-právnej politiky je napĺňanie práva na bývanie, na ktoré sa pýta Výbor OSN. V tejto oblasti sa nám na Slovensku nedarí. Na jednej strane sme zaťažení udržiavaním veľkokapacitných sociálnych zariadení, väčšinou ešte zdedených zo socializmu, na druhej strane sme ešte neprekonali celospoločenské povedomie, že mať vlastný byt/dom je zárukou bezpečia. Tým sa výrazne oslabuje tlak občanov na povinnosť štátu ponúknuť ohrozenej rodine či jednotlivcovi primerané bývanie, vrátane podpory samostatného/nájomného bývania. Áno, ľudia so zdravotným postihnutím, ale rovnako aj ľudia bez domova, potrebujú dlhodobú podporu pri zvládaní každodenných úloh spojených s prácou, s rodinou, susedmi či sami so sebou. Táto podpora musí byť veľmi konkrétna a cielená, aby priniesla výsledky v podobe prijatia a nie odmietnutia dotyčného človeka susedmi, kolegami, komunitou. Je veľmi dôležité mať k dispozícii dostatočné množstvo nástrojov, ktoré dovolia sociálnym pracovníkom nájsť individuálny prístup ku každému potrebnému. Na prvom mieste je bývanie.

Nepochopením problematiky je vyhlasovanie nových mestských nájomných domov za sociálne bývanie. Sociálne bývanie je také bývanie, o ktoré môže chudobná rodina, bezdomovec, či osoba so zdravotným postihnutím požiadať len v prípade, že niekto ďalší bude spolufinancovať ich náklady na bývanie, pretože z vlastného nízkeho príjmu to sami nie sú schopní. Spolufinancovanie môže byť v podobe zvýšeného príspevku na bývanie od štátu, v podobe zľavy na nájomnom od mesta alebo inak. O zvýšení štátneho príspevku na bývanie na ministerstve (vraj) diskutujú mnoho rokov a je len pár samospráv, ktoré poskytujú zľavy na nájomnom.

Odpoveď na položené otázky Výborom OSN zatiaľ nepoznáme.

Mimovládne organizácie nastoľujú otázku samostatného bývania pre ľudí so zdravotným postihnutím ako aj potrebu riešiť bývanie ľudí bez domova už niekoľko rokov. Testujú rôzne modely, vymieňajú si skúsenosti doma i v zahraničí. V ich mene ponúkame, aby spracovatelia odpovedí na otázky Výboru OSN využili ich poznatky a skúsenosti a formou konzultácií vyčerpávajúco odpovedali na položené otázky, či definovali ďalšie kroky, ktoré Slovensko musí urobiť. Je ich veľa, ale spoločne môžeme urobiť viac. Chceme pomôcť nielen pravdivo popísať situáciu na Slovensku, ale aj hľadať odpovede a ponúkať riešenia.

SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien
Fórum pre ľudské práva
Rada pre poradenstvo v sociálnej práci
Proti prúdu, vydavateľ Nota bene

Všetky otázky Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva nájdete tu:
https://goo.gl/p4K2sk 

V poslednom roku spolupracovali naše kolegyne s Úradom vládneho splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti na realizácii Národného projektu „Efektívne zapojenie občianskej spoločnosti do implementácie a monitorovania EŠIF zavádzaním participatívnych postupov“ sa realizoval vďaka podpore z operačného programu Technická pomoc pre programové obdobie 2014 – 2020, ktorý je podporený z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Spolu s Mirom Cangárom z rady pre poradenstvo v sociálnej práci sme pripravili prípadovú štúdiu o synergickom prístupe v rámci implementovania EŠIF. Bohužiaľ sme museli konštatovať, že podpora procesu transformácie služieb nie je tým pozitívnym príkladom. Pre potreby Národného projektu sme pripravili rozsiahlu prípadovú štúdiu a krátke zhrnutie v slovenčine aj angličtine.

prípadová štúdia DI a synergie

prípadová štúdia DI a synergie – zhrnutie

prípadová štúdia DI a synergie – zhrnutie ENG

Proces transformácie a deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb stojí – znovu apelujeme na intervenciu

Otvorený list predsedovi vlády Slovenskej republiky Ing. Petrovi Pellegrinimu

BRATISLAVA, 19. 7. 2018

Pred rokom sme v otvorenom liste upozornili predsedu Vlády Slovenskej republiky o zdĺhavom riešení procesu transformácie a deinštitucionalizácie sociálnych služieb v Slovenskej republike. Po uverejnení listu sme boli ubezpečení (tiež média) o záujme MPSVaR SR urýchliť realizáciu procesu transformácie a deinštitucionalizácie. Aj napriek týmto vyjadreniam a medzinárodným a národným záväzkom a predovšetkým záväzkom, ktoré máme k ľuďom so zdravotným postihnutím (ďalej ZP), proces transformácie a deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb (ďalej len DI) stále stojí a stagnuje. Máme k dispozícii finančné aj ľudské zdroje, aby sme v procese DI pokračovali, ale nedeje sa tak. Pýtame sa, dokedy?

Nekoordinovaná, nejasná a zdĺhavá príprava procesu DI zo strany Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej MPSVR SR) priniesla dnes nezabezpečenie súladu medzi podporou z Operačného programu Ľudské zdroje a Integrovaného regionálneho operačného programu. Tieto programy  v súčasnosti predstavujú jediný zdroj financovania procesu DI zo strany SR  Na situáciu bol viackrát  písomne upozornený aj predchádzajúci predseda vlády a  minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Náš posledný list ostal bez písomnej odozvy. Tieto skutočnosti môžu vyústiť do stavu, že SR nebude schopná napĺňať ex-ante kondicionality stanovené v operačných programoch a môže byť  ohrozené čerpanie z európskych štrukturálnych fondov 2014 – 2020. Ohrozené je aj napĺňanie  úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády a ďalších strategických dokumentov MPSVR SR.

Na tento stav denne doplácajú občania so ZP, ktorí nemajú alternatívu a sú nútení žiť v inštitucionalizovaných zastaraných zariadeniach sociálnych služieb, a pritom majú rovnaké a neupierateľné právo na nezávislý a samostatný život v komunite ako my ostatní. Pre nich sú  viac ako dva roky  nečinnosti dlhá doba. Strácajú takto čas svojho života v prostredí, ktoré im nevytvára primerané podmienky pre plnohodnotný život.V prostredí, ktoré má ďaleko od požiadaviek  napĺňania ľudských práv pre osoby so ZP, ku ktorým sa SR hlási ratifikáciou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

Vzhľadom na to, že proces DI priamo vychádza z čl. 19 Dohovoru o právach osôb so ZP a jeho realizácia má za cieľ zlepšiť životnú situáciu a dodržiavanie ľudských práv pre osoby so ZP v SR, považujeme za dôležité o tom hovoriť a upozorňovať na dôsledky nenapredovania procesu DI.

Tie znamenajú, že:

• 40.000 prijímateľov sociálnych služieb žijúcich v inštitucionálnej starostlivosti nebude mať naďalej možnosť rozhodovať o svojom živote;
• Slovenská republika systémovo porušuje ľudské práva občanov so ZP žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb;
• Slovenská republika nedodržiava medzinárodné normy , k plneniu  ktorých sa zaviazala;
• Slovenská republika vystavuje riziku a ohrozeniu aj deti a dospelých so ZP, ktorí žijú v komunite a nemajú dostupné alternatívne komunitné služby a jedinou možnosťou pre život v budúcnosti bude už odborne a ľudsko-právne neakceptovateľná inštitucionálna starostlivosť;
• Slovenská vláda nesmeruje k napĺňaniu Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 – 2020 resp. 2018-2020 v oblasti sociálnych služieb;
• Aktuálne legislatívne návrhy MPSVR SR nepredstavujú podporu DI a  komunitných služieb;
• Slovenská republika je vystavená a čelí výhradám a odporúčaniam Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (apríl 2016), Výboru OSN pre práva dieťaťa (máj 2016) a Výboru OSN pre ľudské práva (október 2016), Správe komisára Rady Európy pre ľudské práva, ale aj Správe petičného výboru Európskeho parlamentu o tom, že proces DI je na Slovensku nedostatočný a pomalý a Slovensko nepodporuje aktívne rozvoj komunitných služieb z národných zdrojov, ale aj európskych štrukturálnych fondov na to určených;[1]
• SR zatiaľ nečerpalo žiadne finančné prostriedky vyčlenené na procesy deinštitucionalizácie sociálnych služieb v OP ĽZ a IROP v rámci programového obdobia 2014 – 2020.

Preto na  Vás pán predseda vlády apelujeme,  aby ste venovali tejto situácii náležitú pozornosť a z pozície Vašich kompetencií zjednali urýchlene nápravu.

Rada pre poradenstvo v sociálnej práci (RPSP), Slavomír Krupa

RPSP – Občianske združenie, poskytuje prevenciu, poradenstvo, pomoc a služby občanom v nepriaznivých životných situáciách tak, aby napriek ťažkostiam v ktorých sa nachádzajú mohli dôstojne žiť. S týmto cieľom súvisí tiež proces DI.

Kontakt:Františkánska 2, 811 01 Bratislava, radaba@rpsp.sk, www.rpsp.sk

Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike (NROZP), Branislav Mamojka

Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR (NROZP v SR) je občianskym združením organizácií tvorených občanmi rôznych druhov zdravotného postihnutia. NROZP v SR vystupuje ako nezávislý a relevantný partner vlády SR v oblasti politiky zdravotného postihnutia. Od roku 2004 je riadnym členom Európskeho fóra zdravotného postihnutia (Europen Disability Forum – EDF) a čestným členom Inclusion Scotland.

Kontakt:Račianska 153, 83154 Bratislava, sekretariat@nrozp.sk, www.nrozp.sk

Nadácia na podporu sociálnych zmien (SOCIA), Mária Machajdíková

Nadácia SOCIA prostredníctvom vlastných aktivít a finančnej podpory ovplyvňuje zmeny sociálneho systému v prospech ohrozených sociálnych skupín obyvateľstva. Našou víziou je tolerantná občianska spoločnosť, ktorej integrálnou súčasťou sú aj ľudia, ktorí potrebujú pomoc a podporu druhých. Veríme, že výsledkom spolupráce „slabých a silných“ bude dostatok kvalitných sociálnych služieb, ktoré pružne reagujú na meniace sa individuálne potreby užívateľov v ich prirodzenom sociálnom prostredí.

Kontakt:Legionárska 13, 831 04 Bratislava, machajdikova@socia.sk, www.socia.sk

Slovenská únia podporovaného zamestnávania (SÚPZ), Viera Záhorcová

SÚPZ – Občianske združenie, ktorého poslaním je formulovať, šíriť a podporovať myšlienku a filozofiu podporovaného zamestnávania na Slovensku. V súčasnosti združuje 31 agentúr podporovaného zamestnávania na Slovensku.

Kontakt:Panenská 29, 811 03 Bratislava, supz@supz.sk, www.supz.sk

Výskumné a školiace centrum bezbariérového navrhovania FA STU (CEDA), Lea Rollová

Profesionálna podpora tvorby a realizácie bezbariérového prostredia tak, aby mohlo byť užívané všetkými ľuďmi bez rozdielu ich fyzických, zmyslových a mentálnych daností a schopností. CEDA  skúma a rozpracúva princípy univerzálneho navrhovania – navrhovania pre všetkých, s cieľom umožniť slovenským občanom integrovať sa do spoločnosti.

Kontakt:Námestie Slobody 19, 812 45 Bratislava, lea.rollova@stuba.sk, www.fa.stuba.sk

Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v Slovenskej republike (ZPMP), Iveta Mišová

ZPMP v SR je  občianske združenie založené v roku 1980. V súčasnosti máme viac ako 10 000 členov v miestnych združeniach po celom Slovensku.Naším cieľom je zabezpečiť, aby aj v živote ľudí s mentálnym postihnutím boli samozrejmosťou základné ľudské práva. Aby mohli pracovať, vzdelávať sa, oddychovať, mať rodinný život a priateľov. Aby boli akceptovaní takí, akí sú…

Kontakt:Štúrova 6, 811 02 Bratislava, zpmpvsr@zpmpvsr.sk, www.zpmpvsr.sk

otvorený list_DI_predsedovi vlády SR,  2017

príloha 1_CRPD výbor

príloha 2_DI_a synergie

[1]Webové linky na všetky spomenuté správy: http://www.ohchr.org/EN/Countries/ENACARegion/Pages/SKIndex.aspx

http://www.enil.eu/wp-content/uploads/2012/06/s_2014_2019_plmrep_COMMITTEES_PETI_DV_2016_11-09_mission_report_SK_FFV_final_EN.pdf

https://eustructuralfundswatchdotcom.files.wordpress.com/2016/09/in-depth-study-slovakia-peti-committee-enil.pdf

https://wcd.coe.int/ViewDoc.jsp?Ref=CommDH(2015)21&Language=lanEnglish

Hľadáme vhodných ľudí v troch okresoch banskobystrického kraja: v Banskej Bystrici, v Brezne a v Lučenci.

k prvému októbru 2018 SME NAŠLI výborných ľudí do tímu a už viac nehľadáme. 

Chceme cez individuálnu podporu mladých viacnásobne znevýhodnených študentov špeciálnych učilíšť, stredných škôl či detských domovov pomôcť im pri prechode do života a práce. Hľadáme preto ľudí, ktorí majú srdce pre túto skupinu a prácu. Projekt začína s aktívnou prácou v septembri 2018 a projekt garantuje tento výkon počas 3 školských rokov, teda do júna 2021.
Viac informácií nájdete nižšie.

Ak sa to Vám zdá trochu odťažitá téma od vašej hlavnej, alebo geograficky mimo, veríme, že Vám v hlave môže skrsnúť myšlienka, pre koho by toto bolo zaujímavé. Prosím, neváhajte a pošlite informáciu o našom hľadaní ďalej.

Cieľom pilotného programu je vytvoriť a overiť model tranzitného programu: „Zo školy do života“. Program bude zameraný na podporu viacnásobne znevýhodnených mladých ľudí (sociálne, etnicky, postihnutím, bez rodiny), aby úspešne zvládli prechod zo školy do práce a k samostatnému životu. Veríme, že táto cieľová skupina potrebuje individuálny prístup a podporu minimálne v poslednom roku školy a počas stabilizácie v zamestnaní.
Predpokladáme potrebu špecializovaného sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie zameranej na podporu nezávislého života mladých ľudí so znevýhodnením, kariérneho poradenstva, vyhľadávania práce, tréningu, koučingu a poskytovanie vysoko-kvalitných na človeka orientovaných služieb, počiatočná podpora na pracovisku a niekedy aj v každodennom živote. Pripravíme a budeme poskytovať vysoko kvalitné služby rešpektujúce prístup zameraný na človeka. Vytvoríme a budeme podporovať komunikáciu medzi školou a učiteľmi, rodinou/DeD, ZSS, úradmi práce, samosprávou a zamestnávateľom, aby sme mohli zachytiť všetky možné problém čím skôr. Tranzitný program predstavíme expertom a verejnej správe, aby sme podporili fakt, že individuálna podpora a prevencia je zmysluplnejšia ako riešenie krízových situácií v životoch mladých ľudí.

Program má 4 hlavné aktivity:

AKTIVITA 1 Podpora pri vzdelávaní a prechode zo školy do zamestnania

• Vytvorenie spolupráce medzi školami, DeD, ZSS a realizátormi projektu v regióne – informovanie vedenia dotknutých organizácií o projekte a možnej spolupráci, uzavretie formálnej dohody o spolupráci
• Predstavenie projektu a možnej podpory študentom v poslednom ročníku a zisťovanie informácií o sociálnych zručnostiach študentov ako príprava na individuálne plánovanie
• Individuálne plánovanie pre študentov, ktorí vyjadria záujem o vstup do projektu
• Na základe individuálneho plánu spolupráca s formálnymi aj neformálnymi inštitúciami na vytvorenie primeraného tréningového programu
• Vyhľadávanie vhodných tréningových pozícií medzi zamestnávateľmi

AKTIVITA 2 Podporované zamestnávanie

• Vyhľadávanie a vytváranie siete partnerstiev so zamestnávateľmi v regióne
• Využívanie metodológie – hľadáme miesto vhodné pre tohto človeka
• Príprava a tréning pre zamestnávateľa pred príchodom pracovníka so špeciálnymi potrebami
• Podpora a manažovanie mladých na pracovisku počas tréningovej fázy
• Informačná a administratívna podpora zamestnávateľovi spojená so zamestnávaním mladých znevýhodnených uchádzačov
• Možnosť získať štipendium na dodatočné vzdelávanie alebo nákup potrebných pomôcok pre nástup do zamestnania

AKTIVITA 3 Podpora v živote v komunite

• Podpora v bežnom živote – komunikácia s úradmi, v rodine, pri cestovaní, voľnom čase
• V prípade potreby podpora pri prechode z DeD, ZSS, alebo rodiny do bežného života
• Podpora v samostatnom živote – vyhľadávanie bývanie, udržiavanie domácnosti, podpora rozvoja zručností potrebných pre nezávislý život
• Možnosť získať podporu z fondu na podporu samostatného života

AKTIVITA 4 Vytvorenie a overenie tranzitného programu – riadenie projektu

• Zachytávanie realizácie projektu, skúseností a príkladov dobrej praxe
• Navrhnutie vhodného modelu
• Diseminácia výsledkov relevantným stakeholderom
• Návrhy na legislatívne zmeny, podpora ukotvenia programu v praxi

OČAKÁVANÉ VÝSTUPU PROJEKTU:
1. Predstavenie programu študentom v posledných ročníkoch. predpokladáme zapojenie 10 škôl a DeD. ročne predpokladáme 50 mladých – ročne/ 150 – za 3 roky (údaje sú uvádzané spolu za všetky tri okresy).
2. Vytvorenie podporného školského tímu založeného na individuálnych záujmoch, individuálnom plánovaní a podpore základných zručností – 30/90
3. Na základe individuálnych plánov poskytneme špecializované neformálne vzdelávanie – 20/60
4. Pracovná skúsenosť, tréningový pobyt v práci – 20/60
5. Zamestnanie a udržanie – 10/30
6. 20 mladých bude dostávať podporu samostatného života.

Hľadáme kolegov do tímu
Sociálny poradca v priamom kontakte s klientom  –  ľudí na dva celé pracovné úväzky (cca 2-3 ľudí) do každej zapojenej lokality (BB, BR, LC). Pracovníci v lokalite by mali dokázať vykryť aj oblasť podpory zamestnávania aj oblasť podpory samostatného života.

a. Môže byť absolvent školy (sociálna práca, ale aj iné príbuzné odbory)
b. Záujem o človeka
c. Empatia
d. Schopnosť pracovať samostatne aj tímovo
e. Schopnosť pracovať bez pevnej štruktúry, so zameraním na cieľ / metodika sa bude tvoriť v procese
f. Schopnosť pracovať v neštruktúrovanom prostredí, tvoriť si vlastné postupy práce, byť tvorivý v riešeniach
g. Dôslednosť a zodpovednosť
h. Schopnosť motivovať mladých ľudí
i. Proaktívny prístup a angažovanosť
j. Zanietenosť pre prácu s cieľovou skupinou
k. Komunikatívnosť
l. Flexibilita

Krátke predstavenie oblasti pôsobenia nadácie SOCIA ako aj krátke a názornejšie predstavenie tranzitného programu si môžete pozrieť v prezentácii.

Ak máte ďalšie otázky, ozvite sa.

Katarína Medzihorská 0911 631 325 medzihorska@socia.sk

Koncom júna sme spolu s Radou pre poradenstvo v sociálnej práci, Národnou radou občanov so zdravotným postihnutím v SR a poslankyňou EP Janou Žitňanskou pripravili konferenciu  Nezávislý život— čo to pre nás znamená.

Potešilo nás, že nad konferenciou prebral záštitu J. E. pán Andrej Kiska. Keďže nás osobne nemohol prísť pozdraviť, pripravil pre účastníkov video pozdrav.

Inšpiráciou konferencie bolo vydanie Všeobecného komentáru k článku 19 Dohovoru o práva osôb so zdravotným postihnutím: Žiť nezávisle a byť začlenený do komunity. Predstavili sme tento dôležitý materiál a najmä právnik Maroš Matiaško sa snažil zrozumiteľne vysvetliť, čo znamená pre ľudí s postihnutím a ako máme na Slovensku ďalej postupovať. Sme vďační za odvážnych konkrétnych ľudí s postihnutím, ktorí povedali čo nezávislý život znamená pre nich a čo potrebujú pre jeho naplnenie. Spoločne sme diskutovali o princípoch nezávislého života a konkrétnych potrebách.

Pri tejto príležitosti sme pripravili vydanie všeobecného komentáru k článku 19 v easy read verzii – brožúra čl. 19

Pripravili sme aj dve krátke videá (s titulkami SK/EN): Čo je to nezávislý život a Podpora samostatného bývania.

fotografie z konferencie nájdete tu.

Pozvánka a program na stiahnutie: KONFERENCIA NEZÁVISLÝ ŽIVOT 2018 program

Program konferencie

9:00 –  9:30     Registrácia

9:30 –  9:45     Otvorenie a privítanie

9:45 – 10:00    Čo urobila EÚ pre nezávislý život? – Jana Žitňanská, poslankyňa Európskeho parlamentu

10:00 – 10:20 Aké nástroje máme na Slovensku pre podporu nezávislého života – Branislav Ondruš, MPSVR

10:20 – 10:40 Všeobecný komentár k článku 19 – čo to znamená pre štát Maroš Matiaško, Európsky súd pre ľudské práva

10:40 – 11:00 Prestávka

11:00 – 12:30 Čo pre mňa znamená nezávislý život?  – Zástupcovia ľudí so zdravotným postihnutím

12:30 – 13:30 Obed

13:30 – 15:00 Okrúhle stoly: Čo je to nezávislý život, čo na Slovensku funguje a kde sú potrebné urobiť zmeny?

15:00 – 15:30 Závery konferencie – zhrnutie zo skupín a predstavenie spoločných princípov Nezávislého života

Veríme, že je možné budovať inovatívne sociálne služby. Také, vďaka ktorým zostanú ľudia vo svojom prirodzenom prostredí, v komunite. Už niekoľko rokov kladieme dôraz na komunitné služby. Snažíme sa cez rôzne projekty a platformy podporovať proces deinštitucionalizácie. Preto sme podporili vydanie knihy Miroslava Cangára: Prechod z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v Slovenskej republike. Kniha je neľahkým výletom do histórie inštitucionálnej starostlivosti na Slovensku a stálym bojom s veternými mlynmi pri presadzovaní potreby komunitnej starostlivosti. Skrátenú verziu sme vydali aj v angličtine DI REPORT SVK.