• SOCIA - Nadácia na podporu sociálnych zmien, Záhradnícka 70, 821 08 Bratislava
  • 02 / 5564 5214
  • socia@socia.sk

Kategória: Novinky

Aké sú sociálne služby? Sú prístupné a flexibilné?

Sociálne služby nie sú podľa ľudí so zdravotným postihnutím a ich rodín regionálne dostupné a ani pre ich individuálne potreby flexibilné.

Vláda SR pred rokmi prijala Stratégiu deinštitucionalizácie systému sociálnych služieb a náhradnej starostlivosti v Slovenskej republike a následne prijalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v sociálnych službách. Tam zdôraznilo potrebu zabezpečiť pre ľudí so zdravotným postihnutím sociálne služby na komunitnej úrovni a to primárne ambulantnou a terénnou formou na podporu ich zotrvania v domácom prostredí a v komunite. Denný stacionár a rehabilitačné stredisko patria svojim charakterom a poslaním k sociálnym službám, ktoré nazývame komunitné služby, lebo vytvárajú podmienky na podporu začlenenia osôb so zdravotným postihnutím do bežného života, do komunity a to aj v súlade s prílohou č. 1 Národných priorít rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020. Podľa Franza Wolfmayra „Štajersko – spolková krajina Rakúska, je možné označiť ako dobrý príklad praxe služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Práve v Štajersku je až 80 % služieb poskytovaných pre osoby so zdravotným postihnutím terénnou formou a len 20 % tvoria ambulantné a pobytové služby.

Podľa odborníčky na sociálnu oblasť a zdravotné postihnutie Anny Laurinec Šmehilovej, z realizovaných prieskumov vyplýva, že “v niektorých krajoch nie sú regionálne dostupné ani mnohé tradičné sociálne služby pre osoby so zdravotným postihnutím. Že sú celé oblasti, kde úplne absentujú služby najmä v prípade rehabilitačných stredísk a denných stacionárov pre osoby so zdravotným postihnutím poskytovaných ambulantnou formou.” Zámer zadefinovať úskalia a možnosti sfunkčnenia týchto služieb pre tých, ktorí ju potrebujú, viedlo odborníkov z o.z. EFFETA – Stredisko sv. Františka Saleského z Nitry a Mesto Nitra, Nezávislú platformu SocioFórum a Nadáciu SOCIA zorganizovať dňa 6. novembra 2019 v Nitre odborný okrúhly stôl na tému “Optimalizácia procesu poskytovania sociálnej služby v dennom stacionári a v rehabilitačnom stredisku na Slovensku” za prítomnosti zástupcov samosprávnych krajov, miest a obcí, zástupcov ZMOS, poskytovateľov a prijímateľov týchto služieb, domácich aj zahraničných odborníkov.

“Na Slovensku nie sú tieto sociálne služby pre ľudí so zdravotným postihnutím vzhľadom na platnú legislatívu flexibilné podľa individuálnych potrieb odkázaného človeka a jeho rodiny,” zdôrazňovali na okrúhlom stole rodičia už dospelých detí so zdravotným postihnutím. Keby sa o mnohých členov so zdravotným postihnutím nepostarala rodina, tak máme na Slovensku nezvládnuteľnú situáciu. Ani sled posledných legislatívnych zmien vo vzťahu k denným stacionárom a rehabilitačným strediskám k celkovej situácii celkovo pozitívne neprispel. „Stanovením minimálneho počtu hodín strávených v dennom stacionári zákon z denného stacionára prakticky vytvoril pobytovú sociálnu službu, nakoľko odobrala  prijímateľovi slobodu v rozhodovaní o dĺžke pobytu v zariadení. Ak má štát naďalej účelne podporovať sociálnu službu v dennom stacionári, je nevyhnutné, aby nanovo stanovil filozofiu podpory denných stacionárov,“ zdôraznila Zuzana Jančovičová, riaditeľka Správy zariadení sociálnych služieb v meste Nitra. To však rovnako platí aj pre rehabilitačné strediská poskytované ambulantnou formou. Podľa Silvii Lužákovej, vedúcej úseku sociálnych služieb vrátane denných stacionárov pre osoby so zdravotným postihnutím zriadených mestom Nitra „odchod z domu do denného stacionára každodenne motivuje prijímateľa sociálnej služby sa o seba starať, mať vytvorený určitý režim, a to je pre človeka s ťažkým zdravotným postihnutím nesmierne dôležité. Nezostávať pasívny a uzatvorený medzi štyrmi stenami, ale mať kontakt s inými ľuďmi a mať pocit, že je potrebný. Potrebu denných sociálnych služieb reflektujúc individuálny prístup ku klientom potvrdila aj Naďa Šimová, vedúca odboru sociálnych služieb na Mestskom úrade v Nitre. „Pre mestá a obce je nevyhnutné podporovať terénne a ambulantné sociálne služby a reflektovať tak potreby svojich občanov. Mesto Nitra je zriaďovateľom troch denných stacionárov pre cieľové skupiny seniorov, osoby so zdravotným postihnutím a zvlášť pre ľudí s autizmom.“

“Regionálna nedostupnosť, nesledovanie reálnych potrieb a požiadaviek na sociálne služby pre osoby so zdravotným postihnutím, nedostatočná výška finančného príspevku pre ambulatné sociálne služby, podmienka časového rozsahu poskytovania 20 po sebe nasledujúcich pracovných dní v danom mesiaci v prípade denných stacionárov a minimálne 80 hodín poskytovania služby v dennom stacionári a v rehabilitačnom stredisku na jedno miesto (nie na klienta), či nesystémový proces posudzovania ľudí so zdravotným postihnutím, patria medzi vážne úskalia spojené s poskytovaním sociálnej služby v dennom stacionári a v rehabilitačnom stredisku, s ktorými sa musí okrem iných štát vysporiadať, aby tým netrpeli samotní ľudia so zdravotným postihnutím,” zdôraznila na okrúhlom stole vo svojom príspevku Lýdia Brichtová, z Nezávislej platformy SocioFórum a asistentka Lucie Ďuriš Nicholsonovej, poslankyne Európskeho parlamentu. “Je to veľká výzva pre slovenskú vládu a verejnosť zabezpečiť čím skôr dostatočnú podporu, funkčné, dostupné a flexibilné sociálne služby pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktoré bezpodmienečne pre svoj plnohodnotný život potrebujú,” dodala Jana Žitňanská, bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu.

Prezentácie z odborného okrúhleho stola sú k dispozícii tu:

http://effeta.sk/svk/projekty/dsrs_prezentacie.htm

Dôstojné starnutie na Slovensku

Politici vedia, ako má vyzerať dôstojné starnutie; v praktickom živote sa to však zatiaľ neprejavilo.

Napriek tomu, že na Slovensku existuje odborná zhoda o potrebe zlepšenia dlhodobej starostlivosti, doteraz sa nenašla politická vôľa presadiť komplexnú reformu v tejto oblasti. Neziskové organizácie, ktoré sa venujú sociálnej starostlivosti na Slovensku preto spoločne oslovili politikov s otázkou, ako má podľa nich vyzerať starnutie na Slovensku. Nie však všeobecne: pýtali sa na príklady konkrétnych ľudí a chceli vedieť, čo by im politici chceli zabezpečiť. Ak by politici splnili to, čo deklarovali v prieskume, seniori by mohli absolvovať vyšetrenia na jednom mieste, poberali by starobný dôchodok, ktorý by im zabezpečil plnohodnotný život a v prípade potreby by nemali problém dostať sa do zariadení pre seniorov.

Dlhodobá starostlivosť sa týka skutočných ľudí

Prieskum a iniciatívu priamo podporilo 19 organizácií, ktoré sa dlhodobo venujú sociálnej starostlivosti. „Keď politici hovoria o dlhodobej starostlivosti, hovoria vo väčšine prípadov odosobnene. Možno aj preto sa v tejto oblasti nedarí presadiť tak potrebné legislatívne zmeny,“ vysvetľujú Mária Machajdíková a Kamila Adamkovičová z nadácie SOCIA, ktorá je jedným zo signatárov výzvy. „Preto sme chceli docieliť, aby si predstavili konkrétnych ľudí a to, akú starobu si pre nich predstavujú,“ dodáva Machajdíková.

Prieskum prebiehal online a  vyplnilo ho 62 respondentov vrátane poskytovateľov sociálnych služieb, pacientskych organizácií a odborníkov. Vyplnili ho zároveň zástupcovia politických strán Dobrá voľba, KDH, Most-Híd, OĽaNO, PS/SPOLU, SaS, SME Rodina a Za ľudí. „Do prieskumu sme oslovili všetky relevantné politické strany. Veľmi si ceníme, že o diskusiu má väčšina z nich záujem,“ komentujú spätnú väzbu politikov iniciátori.

Prieskum ukázal zhody, na realizáciu zmien je však potrebná ďalšia diskusia

Politici sa vo výraznej miere zhodujú na tom, aby mali seniori možnosť absolvovať čo najviac vyšetrení na jednom mieste. Tiež by chceli, aby si v prípade potreby vedeli zabezpečiť ošetrovateľskú starostlivosť, alebo sa nemali problém dostať do zariadenia seniorov. Zhodujú sa tiež na tom, aby dôchodcovia poberali taký starobný dôchodok, ktorý im zabezpečí plnohodnotný život. Seniorom nad 83 rokov, ktorí sú odkázaní na lôžko, by dopriali lekársku starostlivosť podľa štandardov, možnosť špecializovanej ošetrovateľskej starostlivosti, aj zdravotné pomôcky a lieky bez zbytočných administratívnych komplikácií.

Občianska verejnosť by podľa prieskumu tiež privítala, aby po predpise lekárom nemuseli seniori v prípade liekov a zdravotníckych pomôcok čakať na schválenie poisťovňou, aj to, aby kratšie čakali na vyšetrenie u špecialistu. Pre dlhodobo chorých a odkázaných seniorov by privítali, aby ich starobný dôchodok pokryl náklady na pobyt v zariadení.

Vyzývame politikov, aby spolu s nami definovali štandardy dôstojného starnutia a pristúpili od slov k činom

„Zúčastnené politické strany ukázali, aké oblasti v rámci dlhodobej starostlivosti o starých a odkázaných ľudí sú pre nich dôležité,“ komentuje výsledky prieskumu Kamila Adamkovičová. „Budeme pozorne sledovať, ako budú pracovať na tom, aby tieto priority pretavili aj do reality. Je dôležité, aby s ľuďmi z praxe diskutovali o konkrétnych možnostiach riešení, ktoré umožnia prežiť dôstojnú starobu konkrétnym ľuďom, vrátane ich vlastných rodičov či starých rodičov,“  uzatvára Mária Machajdíková.

Organizácie podpísané pod iniciatívou:

SOCIA – Nadácia na podporu sociálnych zmien

Nezávislá platforma SocioFórum, o. z.

ADS Charitas Kežmarok

Áno pre život, n. o.

Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v SR

DD  TEREZA, n. o.

Familiaris OZ

Filantrop, n. o.

Liga proti reumatizmu na Slovensku

Nezábudka – združenie na pomoc rodinám so zdravotne postihnutými deťmi a mladistvými

Občianske združenie Bagar

OMAPO Dunajská Lužná

OZ Seniorhelp

Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením

Relevant, n. o.

Zariadenie pre seniorov PE – ES, n. o.

Združenie kresťanských seniorov Slovenska

Záujmové združenie RODINA

ZSS Nestor o. z.

Komunikačný partner:  agentúra Seesame s. r. o.

Výsledky prieskumu tu:

 

Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím položil otázky SR

Dňa 25. septembra v rámci svojho 12. zasadnutia sa prípravná pracovná skupina Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „Výbor“) venovala Slovensku a stretla sa s predstaviteľmi NROZP a FRA, ktorí mali možnosť vyjadriť sa ku konkrétnym problémom implementácie dohovoru a odpovedali na otázky členov pracovnej skupiny Výboru. O dva dni na to Výbor  zverejnil Zoznam otázok pre Slovenskú republiku a očakáva, že sa k nim SR vyjadrí v správe, ktorú má predložiť budúci rok.

Toto stretnutie je súčasťou druhého hodnotenia implementácie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len „dohovor“) na Slovensku. Predmetom prebiehajúceho druhého hodnotenia je plnenie uvedených odporúčaní a ďalší postup implementácie dohovoru, vrátane nedostatkov i pokroku. Proces hodnotenia má dve etapy.

Prvou etapou je zasadnutie prípravnej pracovnej skupiny Výboru, ktorému môžu organizácie osôb so zdravotným postihnutím a ďalšie MNO pôsobiace v oblasti ľudských práv predložiť svoje správy zamerané na nedostatky a medzery v implementácii dohovoru. Tieto organizácie môžu požiadať o účasť na predbežnom zasadnutí pracovnej skupiny, na ktorom podajú stručnú informáciu o hlavných problémoch a odpovedajú na otázky členov pracovnej skupiny Výboru. Následne Výbor vydá zoznam otázok, na ktoré žiada odpovede od vlády hodnoteného štátu do jedného roka.

V lete 2019 sme spolu s NROZP v SR, jej členskými organizáciami (Organizáciou muskulárnych dystrofikov, Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a Združením na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím), Radou pre poradenstvo v sociálnej práci a Platformou rodičov detí so zdravotným postihnutím predložili svoju správu o implementácii dohovoru. Viaceré podnety sme získali od účastníkov konferencie Nezávislý život – Správne otázky 2019.

Svoje správy predložili aj Agentúra EÚ pre základné právam (FRA), Slovenské národné stredisko pre ľudské práva a Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím.

Všetky otázky Výboru OSN pre SR nájdete tu:

Niektoré otázky budú potrebovať veľmi detailné odpovede. Napríklad tie, ktoré sa týkajú deinštitucionalizácie:

Nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti (čl. 19)

19. Poskytnite informácie o opatreniach prijatých na implementáciu odsekov 56 a 58 posledných záverečných odporúčaní, predovšetkým o:

(a) Pokroku v rámci procesu deinštitucionalizácie osôb so zdravotným postihnutím na základe údajov disagregovaných podľa veku, pohlavia, etnického pôvodu v súvislosti s osobami, ktoré boli deinštitucionalizované, a o počte ľudí, ktorí v rámci procesu deinštitucionalizácie opätovne získali svoju spôsobilosť na právne úkony;

(b) Individualizovanej podpore vrátane osobnej asistencie, ktorú majú k dispozícii osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb, ktoré za posledných päť rokov prešli procesom deinštitucionalizácie, ktoré žijú v komunite a o pracovníkoch a technických a finančných prostriedkoch vyčlenených na takéto podporné služby na národnej i lokálnej úrovni;

(c) Opatreniach, ktoré sa prijali ako prevencia reinštitucionalizácie osôb so zdravotným postihnutím vrátane starších osôb so zdravotným postihnutím žijúcich vspoločných priestoroch, ako napríklad skupinové bývanie;

(d) Opatreniach prijatých na presmerovanie rozpočtových prostriedkov vrátane tých z Európskych štrukturálnych a investičných fondov z inštitúcií na podporu inklúzie v rámci komunity a na zaručenie prístupnosti bežných služieb v rámci komunity na úrovni obce. Informujte aj o akomkoľvek národnom cieli zameranom na zvyšovanie prístupnosti komunitných služieb a o indikátoroch pokroku.

(Ne)zapomenutelní: Prečo viac než 67 tis. ľudí v ČR uviaznutých v ústavoch a liečebniach?

Dňa 15. októbra 2019 sa v Prahe v rámci Festivalu demokracie uskutočnila panelová diskusia  k téme Deinštitucionalizácia v Českej republike s názvom (Ne)zapomenutelní. Aj keď sme sa jej osobne nemohli zúčastniť, sme veľmi radi, že môžeme zdieľať pozorovania Eleny Martinovičovej. Zazneli tam dve myšlienky, ktoré podľa nej stoja za zamyslenie aj v slovenskom kontexte.

  1. Ako môže presvedčiť kompetentných o nevyhnutnosti zmeny, keď veľmi spoločnosť len veľmi málo vie o negatívach, ktoré so sebou prináša inštitucionálna starostlivosť?
  2. Pri plánovaní transformácie je potrebné začať tými, ktorí sú NAJVIAC odkázaní na podporu.

 

(Ne)zapomenutelní. K otázke „Prečo viac než 67 tis. ľudí uviaznutých v ústavoch a liečebniach obišla vlna slobody deväťdesiatych rokov a zostáva im zatvorená cesta k napĺňaniu ľudských práv?“ debatovali rôzni aktéri (rodičia detí so postihnutím, ľudia s postihnutím, manažéri zmien, inovátori, politici, právnici):

  • Vladimír Špidla – riaditeľ Masarykovej demokratickej akadémie,
  • Soňa Vávrová – prodekanka pre vedu a výskum Fakulta sociálnych štúdií Ostravskej univerzity,
  • Jiří Navrátil – námestník predsedu Moravskoslezského kraja,
  • Milan Šveřepa -riaditeľ Inclusion Europe,
  • Šárka Jelínková -senátorka,
  • Eva Bajgerová – po 26tich rokoch odišla z ústavu,
  • Markéta Pilná – matka mladého muža žijúceho v ústave,
  • Daniel Rychlík – vedúci odboru sociálnych vecí Moravskoslezský kraj,
  • Terezie Hradilková – predsedkyňa JDI Jednota pro deinstitucionalizaci a t.č. riaditeľka ústavu,
  • Vít Janků – riaditeľ ústavu v transformácii,
  • Veronika Vítková – z kancelárie ombudsmanky a moderátor Petr Třešňák.

Na úvod vystúpila prijímateľka sociálnej služby Eva Bajgerová, ktorá rozprávala o svojom živote, o tom ako žila v ústave a tom ako mala šťastie, že dostala šancu najprv vyskúšať chránené bývanie a toho času už jej je poskytovaná sociálna služby formou podpory samostatného bývania. Spontánne rozprávala o tom, ako sa jej život zmenil, ako si uvedomila čo všetko dokáže,  že má možnosť výberu, slobody, pochválila sa aj tým, že má priateľa a do budúcna si želá spoločné bývanie s ním.

Následne dostala slovo p. Pilná – matka mladého muža Mareka, ktorý žije v ústave. Marek nie je spokojný s tým, že žije v ústave, pretože tam sa nič nerobí, nikto sa mu nevenuje z dôvodu nízkeho počtu zamestnancov a preto bola pani Pilná nútená k zmene pracovného úväzku, pracuje na polovičný pracovný úväzok, snaží sa mať syna čo najčastejšie doma, v podstave Marek je v ústave, len vtedy keď si jeho mama potrebuje oddýchnuť. No napriek tomu, že Marek trávi minimum času v ústave, rodina za miesto musí platiť, je im vrátená len časť financií za stravu, čo je pre nich veľmi finančne náročné. Ústav má právo na všetky Marekove financie, zostáva mu len 15% z invalidného dôchodku čo je zo zákona. Uvítali by komunitné sociálne služby šité na mieru, kde by sa prijímateľom venoval personál.

Po týchto dvoch vstupoch dostali odborníci otázku, Aké sú dôvody zastavenia procesu Deinštitucionalizácie sociálnych služieb v Českej republike, nakoľko Česká republika urobila obrovský krok ohľadom osôb so zdravotným postihnutím, prečo sa v procese nepokračuje? 

Jedným z dôvodov je aj myslenie verejnosti, taktiež ťažké hľadanie vhodných budov, bytov, ďalším názorom bolo, že politika sociálnych služieb sa riadi rôznymi názormi, pohľadmi, no nehovorí sa o tom s prijímateľmi sociálnych služieb – nedáva sa im dostatočný priestor v rámci rozhodovania, aké sociálne služby by to mali byť a pre koho. Stále osoby so zdravotným postihnutím berieme ako objekt pomoci, charity, neberieme ich ako rovnocenných partnerov – rovný s rovným. Ďalší zaujímavý postreh je, že proces deinštitucionalizácie je pozastavený preto, že určitým ľuďom došlo, že to fakt ide – robiť komunitné sociálne služby zamerané na človeka, no problém je v zásade v tom, že by určitý ľudia prišli o biznis. Ďalším spomínaným dôvodom je aj poznatok, že Česi sú najmenej solidárnym národom zo všetkých krajín EÚ, majú konzervatívny postoj, sú morálne militarizovaná spoločnosť, spoločnosť nie je schopná prevziať zodpovednosť, riziko. Nepomáha ani kultúrny boj v rámci školskej inklúzii. Spomenutým dôvodom bola aj moc, ktorej by sa museli určité skupiny vzdať, jedná sa o moc o financie, moc o rozhodovaní. Sú určité skupiny, ktoré majú iné záujmy ako je DI a preto proces DI nejde, tak ako bol naplánovaný. To čo je „neprípustné“ to je neprajné a treba sa toho zbaviť, zavrieť, aby to nebolo vidieť. Samotné Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny predstavilo koncepciu, ktorá nie je dvakrát šťastná, no na druhej strane žiadna otvorená reakcia na ňu do dnešného dňa nie je.

Zástupca Moravskoslezkého kraja sa vyjadril, že občania so zdravotným postihnutím majú právo žiť medzi nami a my im to právo máme zabezpečiť. Zmena myslenia spoločnosti je urputný zápas deň za dňom, minúty za minútou. Žiť v inštitúcii nie je normálne. Podľa neho je veľmi dôležitá spolupráca Ministerstva školstva, Ministerstva zdravotníctva a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Moravskoslezký kraj plánuje pokračovať v transformácii sociálnych služieb, dokonca už majú nastavené aj financovanie, v kraji je politická podpora. Je veľmi dôležité, aby si už študenti sociálnej práce uvedomovali čo je žiadúce v sociálnej práci a v sociálnych službách a čo žiadúce nie je.

Zaujímavými postrehmi prečo proces DI stagnuje boli: nedostatočná osveta procesu DI a celkovo sociálnych služieb zo stany nás všetkých, v Českej republike ubúda žiadostí o umiestnenie do inštituciálnych sociálnych služieb, kontrola kvality sociálnych služieb ide úrovňou veľmi dole – čo je veľmi zlé, chýba kontrola ako sa v zariadeniach sociálnych službách žije, prečo ten prijímateľ sociálnej služby je v inštitúcii, nízke vedomie spoločnosti o tom, čo je v ústavoch, ako tam ľudia žijú – vyplýva aj z toho, že je tzv. neprípustné až zakázané hovoriť o tom čo je v ústavoch zlé a následne je ťažké meniť niečo o čom sa nehovorí, pritom často sa rieši zneužívanie osôb so zdravotným postihnutím, násilie, … Je potrebná kontinuita procesu – pomenovať veci, tak ako sú, ako sa dejú. Kde nie je žalobca – nie je sudca. Zvyčajne hlavnými spúšťačmi k zmene sú škandály, ktoré sa prevalia.

Odborníci radia: aktivizmus, ktorý by mal vychádzať oddola, t.j. od rodičov, priateľov, mali by sa organizovať. Vznikanie svojpomocných skupín. Medzi prvými by mali z ústavov odchádzať tí, ktorí sú najviac odkázaní, mala by vzniknúť sieť komunitných služieb, v prípade odporu zo strany spoločnosti, komunity radia opýtať sa tých, ktorí sú v odpore, či chcú tých ľudí zavrieť naspäť do ústavu, kde boli? Na danú otázku už odpovedajú, že to zase nechcú. Dať mladým ľuďom možnosť zažiť osobnú skúsenosť s ľuďmi s ťažkým zdravotným postihnutím.

Myšlienka do budúcna – otvorene hovoriť o realite, no nikoho neobviňovať.

viac info o akcii tu.

Novela zákona 448/2008 a FPP

Ďalšia novela zákona o sociálnych službách, ktorá bola prijatá v septembri 2019 NR SR, v jej niektorých častiach vstúpila do platnosti už od 1.10.2019. Preto sme veľmi radi, že sme stihli ešte v septembri usporiadať informačný seminár spolu s Nezávislou platformou SocioFórum a najmä pani Lýdiou Brichtovou.

Touto cestou chceme zdieľať zhrnutie toho, čo novela prináša.

Lýdia Brichtová: Novela zákona 448/2008, september 2019

Na základe ohlasov z informnačného seminára a tiež množstva otázok smerovaných na pani Brichtovú, ktoré súvisia s poslednou novelou zákona 448/2008 a konkrétne o úprave vzorca na výpočet finančného príspevku na prevádzku, sme spolu s pani Brichtovou a SocioFórom pripravili príručku.

Veríme, že Vám bude nápomocná nielen poskytovateľom alebo miestnej a regionálnej samospráve.

Lýdia Brichtová: Príručka na výpočet FPP

Okrúhly stôl v Nitre

Nadácia SOCIA prijala ponuku od našich dlhoročných priateľov z EFFETA – Stredisko sv. Františka Saleského v Nitre, aby sme sa stali spoluorganizátorom odborného okrúhleho stola OPTIMALIZÁCIA PROCESU POSKYTOVANIA SOCIÁLNEJ SLUŽBY V DENNOM STACIONÁRI A V REHABILITAČNOM STREDISKU NA SLOVENSKU.

Spolu s ďalšími organizátormi Mesto Nitra a Nezávislá platforma SocioFórum pripravujeme túto diskusiu 6.11.2019 v Nitre v Hoteli MIKÁDO.

Ak by ste mali záujem sa zúčastniť, dovoľujeme si vás upozorniť, že počet miest je limitovaný a preto neváhajte s prihlásením čo najskôr. Svoju účasť potvrďte do 30.10.2019 na email: effeta.evs@gmail.com

Zástitu nad okrúhlym stolom prebrala Lucia Ďuriš Nicholsonová, poslankyňa Európskeho parlamentu a predsedníčka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.

POZVÁNKA okrúhly stôl